Neopätovaná nenávisť (HP FF)

30. Prázdniny u tety Anne

Je nedeľa ráno a ja už niekoľký deň stojím pri kotlíku. Zo stola som vzala jedenásť dní odstáty výluh z paliny a pridala rozdrvený koreň Asfodelu.

***

Miešala som lektvar starnutia a smutne sa pozrela von oknom.

„Idem do šikmej uličky, kúpim ti ešte nejaké prísady." zakričala mi mama spoza dverí.

„Jasné, už sa teším a ešte by si mohla zariadiť aby bolo chladnejšie," neodpustila som si poznámku.

„Ja za to že ti vybuchol elixír nemôžem, viem že sa necítiš najlepšie, no mohla by si to utrieť."

„Keby nebolo teplo, tak mi ten elixír nevybuchne a nemusela by som utierať nič." celou silou som hodila handru na zem. Mama sa nado mnou našťastie zľutovala, zašepkala kúzlo a zelená tekutina roztečená po mojom stole, razom zmizla a mama odišla.

„Výborné. Tak teraz som už definitívne ako Snape. Mám uštipačné a sarkastické poznámky, som ku každému odporná a za bieleho dňa varím elixíry s náladou akoby okolo mňa prešla stovka dementorov." povzdychla som si.
„Keď sa vrátim na Rokfort, bude mať Snape zo mňa určite radosť." nikdy som nepochopila dôvod prečo je ku každému odporný, no to ako sa správa ku mne, sa nedá porovnať s tým ako sa správa k Harrymu. Aj keď je pravda, že Harry, by mal občas držať jazyk za zubami. No musím povedať že má to varenie nejako chytilo.

***

„Crystal, s tvojim otcom si myslíme, že zmena prostredia by ti prospela. Tvoja teta Anne, sa milo ponúkla, že môžeš zvyšok prázdnin stráviť u nej, vo Francúzskom. Sú to už len dva týždne, dva posledné stráviš tu aby si si stihla kúpiť zošity."

„A u Weasleyovcov si chcela povedať." doplnila som ju.

„Uvidíme."

„Tak dobre. Prečo nie? Kedy a ako odchádzam?"

„Pôjdeš prenášadlom, hipogriff ani testral, žiaľ nieje tak bezpečný. Vyrazíš zajtra večer, môže byť?"

„Áno."

„A Crystal, dobre si to tam poobzeraj. Ak by sa ti tam páčilo, mohla by si navštevovať Beuxtanonskú akadémiu."

„Takže ma tam posielaš preto, aby ste sa ma zbavili. Alebo neveríš Dumbledoreovi a myslíš si že Rokfort nieje bezpečný, tak ma chceš presvedčiť aby som sa presťahovala k tvojej sestre a študovala v Beuxtanonse, no vo francúzsku by som mohla navštíviť aspoň Christine."

„Koho?"

„Ehh, to nieje dôležité. Idem napísať Ginny, Hermione, Harrymu, možno Dracovi, aby si nerobili starosti, pretože Crystal letí do Francúzska." roztiahla som ruky a previezla sa cez celú izbu na kolieskovej stoličke. Celkom ma to potešilo, takže som nachvíľu aj zabudla, čo sa deje a že ON, s najväčšou pravdepodobnosťou buduje armádu a pokúsi sa zničiť každého kto mu príde do cesty.

Napísala som pár listov, o tom že idem do Francúzska, aby mi neposielali listy, lebo by cestu cez oceán ich sovy s najväčšou pravdepodobnosťou aj tak nezvládli.
A zbalila som si pár základných vecí, veď idem do Paríža. Mestá módy, bolo by smutné keby som si tam niečo nekúpila. Zbalila som si nejaké prísady, vedela som že Anne má kotlíky doma a samozrejme svoj denník, nejakú knihu a päť tričiek, sukňu, šaty a klobúk.

Na druhý deň som sa rozlúčila s rodičmi a pripomenula im, že Lolu treba kŕmiť a všetkú poštu čo príde na moje meno, majú nechať na mojom stole. Ale ak chcú riskovať, môžu sovy nechať letieť aj cez more.