Neopätovaná nenávisť (HP FF)

38. Najkrajšie Vianoce

„Veselé Vianoce, Draco!" zapozerala som sa do jeho sivých očí, on mi pohľad opätoval, nevydržala som to a spojila som naše pery.

„Aj tebe veselé Vianoce, Crystal!" zašepkal mi pomedzi bozk a vtiahol ma do objatia. Pozeral sa na mňa a šepol: „Mám ťa rád, veľmi rád!"

„Ja teba tiež, Draco," zašepkala som naspäť a objala som ho silnejšie, no chvíli som stisk povolila, aby sa Draco mohol nadýchnuť.

***

„Keď raz budeme bývať spolu, na Vianoce budeme piecť my daja a v žiadnom prípade,
nenecháme piecť škriatkov," povedal a zahryzol do koláča ktorý sme upiekli s malou pomocou škriatkov, zatiaľ čo ja som sa snažila aby si Draco nevšimol môj šokovaný pohľad a zároveň moju potrebu uštipnúť sa. Neviem či som bola viac vykoľajená z „keď budeme spolu bývať" alebo „nenecháme piecť škriatkov". Zatriasla som hlavou a moja snažila som sa pohotovo reagovať.

„Myslím že si sa v pečení zlepšil," vypadlo za mňa a tak som sa nervózne zasmiala a nabrala som si na lyžičku ďalší kúsok. „Prečo si na prázdniny nešiel domov?" zmenila som tému.

„Doma je to komplikované, chcel som ísť kvôli matke, no nemal som srdce nechať ťa tu samú."

„Kvôli mne si ostávať nemusel, tvoja mama ťa nevidela od začiatku roka, ja som s tebou každý deň, mal si ísť za ňou." povedala som, no bolo mi jasné, že u neho doma je to oveľa horšie ako tvrdí. Vedela som, že jeho mama pre neho znamená veľa a Draco vedel, že to viem a že by my nevadilo keby šiel domov. No nechcela som mu kaziť náladu, pretože prežiť úžasné vianoce potrebuje viac ako by sa na prvý pohľad zdalo, takže som sa rozhodla nevyťahovať to.

„Keď už rozprávame o mojej matke, prečo ty nie si doma?" prerušil ticho ktoré medzi nami na chvíľku nastalo.

„Naši sa o mňa boja, mala som ísť k Weasleyovcom, no mama a otec si nemyslia, že je to bezpečné. Už to nie je bezpečné takmer nikde, teta Anne písala rodičom, že ani vo Francúzsku to nie je veľmi pokojné, vraj tam zmizla už zmizli nejaký ľudia, no aj čarodejníci."

„Aha, takže vašich už asi prešlo obdobie, „Crystal, drahá, čo keby si sa presťahovala do Francúzska, určite si tam nájdeš oveľa krajšieho chlapca a lepší kamošov".

„Áno, chvala Merlinovi!"

***

Kráčali sme spolu chodbou, všade to voňalo po škorici a jablkách aj Veľká sieň, ktorá bola plná stromčekov na ktoré práve profesor Flitwick vešal ozdoby. Okolo mňa preletela girlanda A ja som sa zatočila a prešla po nej rukou.
Na Vianoce to v Rokforte vždy vyzerá náramne, no aj napriek tomu, väčšina žiakov odchádza na prázdniny domov.

„Dobré ráno, profesor Flitwick!" pozdravili sme ho spoločne s Dracom.

V sieni bolo len pár bystrohlavčanov asi desať slizolinčanov a takmer štvrtina biflomorčanov, no pri chrabromilskom stole sedelo len jedno malé blonďavé dievčatko.

Keďže bola sieň viac ako poloprázdna nikto nemal problém s tým, aby sme si s Dracom obaja sadli za chrabromilský stôl a vychutnali si raňajky spoločne. Po raňajkách sa mi podarilo Draca presvedčiť, aby sme nepresedeli alebo nepreležali celý deň v núdzovej miestnosti a keďže vonku bolo nasnežené pomerne dosť veľa snehu, donútila som Draca aby sme si išli postaviť snehuliaka.

Predtým sme stihli ísť do kuchyne zobrať mrkvu, pretože som neoblomne trvala na tom, že snehuliak bez mrkvy, nie je snehuliak.
Draco vo svojom kabáte a elegantnej baranici pôsobil vedľa mňa v nepremokavých nohaviciach na traky, vetrovke a hrubej čiapky až príliš elegantne a dôležito, takže mi nenapadlo nič lepšie ako "omylom" spadnúť a zvaliť ho do snehu.