„Všetky sú také! Au!“ počula som zvolať Hermionu, keď som sa blížila k stolu.
„Nariedený hnis z buberóz.“ skonštatoval Ron a Hermiony už nebolo.
„Čo sa jej stalo?“ Ron mi posunul listy. „Ou, to kôli tomu článku?
„Vravel som jej, aby nedráždila Ritu Skeetorovú.“ pokrčil plecami.
„Je herbológia,“ pripomenul Harry.
„Ja tam nechcem...“ povedala prosebne.
„Musíš, pozri v šiestom si predmety budeš môcť vybrať, potom môžeš zbaviť herbológie, keď ju nebudeš potrebovať.“ zastavil sa Cedric pri našom stole.
„Áno, aj tebe krásne dobré ránko, ako si sa vyspinkal?“
„Parádne, poškole príď.“ nahol sa ku mne. „Vezmi si plavky a kľudne aj kamošky.“
„Koľko?“
„Jednu.“ prosebne som sa na neho zahľadela. „Och, tak koľko chceš, päť najviac, aby to nebolo podozrivé, heslo ti poviem, keď prídeš a zaistím aby tam nikto iný nešiel.“
„Ďakujem. Si super. Inak rozhodla som sa že k tebe prídem v piatok prespať.“ Cedric sa na mňa zmätene pozrel. „Máš parádnu posteľ.“
„Jasné, možno sa aj ty staneš hlavnou prefektkou a budeš mať takú.“ len som sa zasmial, zakývala mu a znudene sa vybrala na herbológiu. Kde sme zase prebrali nejakú divní rastlinu, ktorá je nebezpečný, ale, môžeš z nej vyrobiť elixír ktorý zrejme zmierni alebo pomôže pri Dračích kiahniach. Po herbológii sme sa ponáhľali na hodinu s Hagridom. Hagrid nám minulú hodinu povedal že s jednorožcami končíme. Bolo to dosť smutné, lebo to boli jedny s malá mierumilovných tvorov ktoré sme s ním kedy preberali. Hagrida som uvidela už z diaľky, stál pred chalupou a pri nohách mal naukladané debničky.
„Dúfam len, že sa nejdeme starať o tie novovyliahnuté škroty.“ povedal Harry.
„V to dúfame asi všetci.“ zašepkala som. V debničkách boli čierne huňaté tvory s dlhými ripáčikmi.
„Merlin, aký sú zlatý.“ Harry s Ronom na mňa hodili prekvapení pohľad. „Ňucháči, doma mám knihu od Newtona Scamandera a ešte nejaké ďalšie o fantastických zveroch.“
„Áno, správne Crystal, sú to ňucháči. Väčšinou ich nájdete v baniach. Páči sa im šecko čo sa ligoce...Aha, vidíte? Sú to užitočný hľadači pokladov. Tak som si myslel, reku, dneska sa s nimi trochu pobavíme. Vidíte tamto som zahrabal mince,“ ukázal na kopu čerstvo prehrabanej zeme. Každý si vezmite jedného a ten ktorí vezme najviac mincí dostane odmenu. Postavila som sa vedľa Draca.
„Aaa, dobré ráno Diggoryová. S kadiaľ poznáš tieto veci.“ prihovoril sa mi.
„Sú to tvory, nie veci. To by si snáď mohol vedieť a zaujímam sa.“
„Fakt uznania hodné, Crystal Diggoryová konečne objavila niečo čo ju baví a vôbec sa to netýka utrpenia druhých.“ zasmial sa. „Len tak ďalej. Podáš mi to? Ako to vám vziať? Uhryzne ma to?“ začal panikáriť. Pre istotu som si rozopla retiazku a nenápadne som si ju vložila do podprsenky.
„Ukľudni sa. Chceš ho chytiť alebo mu spôsobiť infarkt?“ opatrne som jedného vzala a podala mu to. „Neni za čo.“ prehodila som namrzene a vzala jedného aj pre seba. Začal ma nadšene oňuchávať. „Oh, Merlin si taký rozkošný,“ prihovorila som sa mu. A šteklila ho na bruchu.
„Počkať. Jeden ostal, kto chýba.“
„Hermiona,“ Harry povedal ešte niečo čo som už z tej diaľky nepočula, to som však nepovažovala za dôležité a naďalej som sa hrala s ňucháčom.
YOU ARE READING
Neopätovaná nenávisť (HP FF)
FanfictionCrystal Diggoryovej ako 11 ročnej prišiel list z Rokfortu. Budúcnosť si dopredu naplánovala sa a však v štvrtej triede sa stane tragédia ktorá ju poznačí na celý život. Jej brata zabijú Voldemortový vystúpenci a on povstane. Crystal je zlomená a vri...
