Neopätovaná nenávisť (HP FF)

22. Pena, bublinky a ruky v sáčku

Venované Bonnie Wright k jej 30tim narodeninám✨

Po vyučovaní, som sedela s Ginny na mojej posteli, zatiaľ čo Hermiona na tej svojej študovala knihu o odpočúvacích spôsoboch.

„Baby mám pre vás prekvapenie!" zvolala som nadšene.

„Aké?" spýtala sa Ginny s úžasom na tvári.

„Hádajte kto má vybavený voľný vstup na dnes do prefektskej kúpeľne."

„Nie?" Hermiona na mňa vyvalila oči.

„Ale áno." musela som zas spraviť dramatickú pauzu. „Ja a aj vy. A pôjdem sa ešte spýtať Christine, či nepôjde s nami ak súhlasíte."

„Ja nemôžem." vzdychla Hermiona. Prekvapene som zaklepkala viečkami.

„Poď, bude to taký oddych, ja si vážne potrebujem, oddýchnuť a prečistiť si hlavu. Poslednou dobou stále myslím na Draca." vypadlo zo mňa skôr ako som si stihla uvedomiť že to malo ostať zamlčané, no baby tomu našťastie nevenovali veľkú pozornosť.

„Ja by som rada, ale mám taký menší problém," hypnotizovala svoje opuchnuté ruky v obväze.

„A ako sa máš sprchovať? Plus si ešte čarodejnica, neovládame bublinové kúzlo?" poznamenala som sarkasticky a nadvihla obočie.

„Madam Pomfreyová mi povedala že to mám nechať v suchu a na pokoji aspoň do rána, a ráno nám prísť za ňou a ona mi to natrie a previaže."

„Dostala som nápad."

„Aký?" pozrela na mňa s nádejou a rozžiarením v tvári.

„Uvidíš, teraz idem za Christine, spýtať sa či aj ona nechce ísť s nami."

„Bonjoure, Christine!" pozdravila som ju. Nebolo ťažké ju, nájsť, sedela s Fredom pod stromom a o niečom tam spolu búrlivo diskutovali. „Čau, Fred! Môžem si ju nachvíľu požičať?"

„Keď to musí byť." náročky privolil.

„Nechcela by si sa ísť s nami kúpať? V hrade sú isté vyhradené kúpele a niekto koho poznám mi vybavil vstup."

„O oui. Samosrejme prečo nie."

„Tak super, o pol piatej pred veľkou sieňou." zakývala som jej. Do pol piatej ostáva ešte veľa času, ale možno by bolo lepšie ak by nám Harry požičal plášť, predsa len neviem koľko času tam strávime, alebo či nás niekto nenačape.

Čas ubiehal extrémne pomaly a ešte viac ho spomaľovala úloha z transfigurácie, ktorú som nemohla dokončiť, lebo ma stále rozptyľovali spomienky na zážitky s Dracom a to či k nemu niečo cítim alebo nie.
To je otázka nad ktorou v poslednej dobe stále premýšľam, začínam byť s toho dosť zúfalá, nechcem Dracovi dávať falošné nádeje, no ani mu zlomiť srdce zbytočne. Mal pravdu život je ťažký keď nevieš čo chceš. Mala by som sa na tú transfiguráciu vykašľať. Dnes to aj tak nedokončím. Zbytočné zabíjanie času.

„Čo robíte?"

„Aj tebe pekný deň, Diggoryová. Ako sa má brat?" zasmial sa George.

„Určite lepšie ako si myslím," povedala som zamyslene. „Rozmýšľali ste nad tým čo som hovorila?"

„Znie to dobre, no my pracujeme na žartovných pomôckach a nie vražebných pomôckach" Fred pokrčil ramená. „A nevrav nám, že si to myslela len ako malé neškodné vecičky, ale mám taký pocit že teraz by si to aj tak nemala na koho využiť, keď sa laškuješ s Malfoyom."