Neopätovaná nenávisť (HP FF)

25. Nikdy nehraj karty s Crystal

„Čo ďalšia úloha, Harry?"

„Je to labirint aj keď Fleur bola presvedčená že budeme pod zemou hľadať poklad."

***

„Mali by sme o Croucheovi zistiť všetky viac. Ako mohol zimiznúť? Mali by sme ísť za Moodym." navrhla Hermiona.

„Ak mal pri sebe záškodnícku mapu, malo by to byť ľahké." povedal Ron.

„Ale mapa ukazuje len areál, Crouch môže byť hocikde." rozhadzovala som rukami.

„Pst!" zahrala našu debatu Herm. „Niekto ide." dodala potichu.

„...to je vydieranie, to by sme sa mohli dostať do peknej kaše.."

„..dosiaľ sme predsa boli slušní, teraz je na čase aby sme hrali špinavú hru, ako on. Nepáčila keby sa minister mágie dozvedali čo urobil."

„Hovorím ti, že ak to napíšeš je to vydieranie!"

„Áno, ale keby keby sme dostali peknú tučnú odmenu, to by ti bolo vhod, všakže?"

„Čo tu robíte?" spýtali sa Ron a Fred naraz.

„No neviem či viete, ale toto sú verejné priestory dostupné pre všetkých študentov Rokfortu. " podotkla som. „A pokiaľ viem, my sme študenti Rokfortu."

„Posielame listy." odvetili Harry s Georgeom.

„O takomto čase?" nadvihol Fred obočie.

„Mám nápad, vy sa nebudete vypytovať nás a my vás, takže dnes sme sa tu nestrelili. Rada som vás nevidela."

„Aj my sme teba radi nevideli."

„Koho vydierate?"

„Ron, nepočul si. Nevideli sme ich."

„Len tak ďalej Ron a bude z teba prefekt." falošne uznanlivo kýval hlavou.

„Nebude."

„Tak prestaň dirigovať ľudí, ahoj." a odišli.

„Myslíš že vedia viac?" spýtal sa pošepky Hermiona.

„Povedala by som že vedia úplne o niečom inom, čo sa nás netýka, až tak by neriskovali, vaša mamka by im urobila peklo, nič proti Ron."

„Súhlasím s Crystal. O Croucheovi, nevedia o nič viac ako my." Hermiona s Harry a Ronom o niečom ešte diskustovali, no ja som len hľadela na trávnik na ktorom sme sa pred niekoľkými dňami s Dracom dali dokopy.

„Čo si myslíš, Crystal?"

„Ehh." netušila som čo sa pýtali a ani čo by som mala povedať. „Rozhodne súhlasím s Harrym." on ma občas fakt múdrejšie nápady, no to nič nemení natom že s Ronom je väčšia zábava. „Nejdeme na raňajky?"

„Myslíte že je priskoro ísť za profesorom Moodym." spýtala sa Hermiona, keď som sa pošmykla na točitom schodisku, Ron a Harry ma našťastie stihli chytiť a podržať než som plesla o zem.

„Do Merlinovej..." zastavila som sa. „Ktorí úbožiaci to tu zamokrili? Zloduch? To si bol ty?! Ty parchant! Stavím sa že sa tu pošťala tá Filchova smradľavá mačka! Má šťastie že moje obľúbené topánky prežili."

„Možno si si mala vziať nejaké na ktorých nie si o 5 centimetrov vyššia." potichu povedal Ron.

„Ale prosím ťa." mávla som rukou. „Ja na tom viem chodiť, na plese som mala vyššie a dokonca som v nich aj tancovala aj kráčala a nič sa mi nestalo. A za Moodym dobrovoľne mimo vyučovania rozhodne nejdem."