Neopätovaná nenávisť (HP FF)

34. Znovu na Rokforte

Keď sme sa konečne dostali na nástupište 9/¾, zahliadla som chlapca, s peroxidovo bielou hlavou. Obzrela som sa naspäť a Draco medzi tým stihol nastúpiť do vlaku. Musela som sa veľmi kontrolovať, aby som sa nerozbehla a nevybozkávala ho.

„Dovidenia, ďakujem za všetko,“ rozlúčila som sa s Pani Weasleyovou a vybrala sa do vlaku, za ním.
Vzala som kufor a snažila som sa ho zdvihnúť a vytrepať po schodoch.

„Potrebuješ pomôcť?“ nado  mnou sa zjavil chlapec s búrkovo sivými očami.

„Dracoo!“ kufor som nechala na zemi, vyskočila som do vlaku a priklincovala som ho v mojom pevnom objatí, doslovne som sa na neho nalepila.

„Hej Diggoryová, možno by bolo lepšie nahádzať druhým kufor po nohy,“ ozval sa hlas za mnou.

„A čo taký namosúrený, Zabiny?“ obrátila som sa na chlapca ktorému hlas patril.

„Blaise, musíš sa neustále sťažovať?“ Draco mi vzal kufor a odniesol ho do jeho kupé, kde sedela Pansy.

„Ahoj! Vyzeráš dobre! Čo prázdniny?“ spýtalali sme sa na raz, pričom sme sa začali smiať.

„Výborné, čo ty?“ opýtala sa ma.

„Dalo sa.“ sadla som si na  Draca a hlavu som si oprela o tú jeho a preložila som si nohu cez nohu. On mi jeho pravú ruku položil na stehno a ľavou ma objal okolo pása.

„Akoby by tu nebolo dosť voľných miest, aby ste si sadli každý na jednom sedadlo,“ pretočil očami Blaise.

„Ale veď sú chutní. Za to ty, Blaise, ani nevieš čo slovo romantika znamená.“

„Ale viem, chceš sa staviť?“

„Samozrejme, pretože viem že vyhrám,“ uchechtla sa sebavedomo Pansy. Ani neviem kedy som prestala vnímať Pansyne slová a upadla som do hlbokého spánku, na Dracovi.

                       ***

„Zatko, Crystal. Vstávaj, o chvíľku vystupujeme," zobudil ma Dracov hlas.

„Ešte chvíľu.“

„Rád by som ťa aj odniesol, no musíš sa prezliecť a to by si mala sama,“ pošepkal mi.

„Nemal si byť vo vozni pre prefektov?“ napadlo mi.

„Mal, tak som tam nebol, no a čo. Ty si mi prednejšia.“ usmiala som sa na neho a vstala.

„Blaise, poď ideme. Necháme sa dámy prezliecť.“ Draco a Blaise odišli a my sme sa prezliekli. Keď sa dlhšiu dobu neobjavovali rozhodla som sa že sa pôjdem pozrieť či Draco niekde nerobí problémy. Prešla som do ďalšieho vozňa a moje obavy potvrdil Hermionin krik:

„Sklapni, Malfoy!“

„Zdá sa, že som udrel na citlivú strunku. Dávaj si pozor, Potter, budem ako pes stopovať každý tvoj krok, pre prípad, že by si sa dopustil nejakého priestupku.“ ak sa niekto v jednej sekunde dokáže zmeniť z milého, pozorného priateľa, na slizkého, drzého odpornéjho, pomstychtivého hada, určite je to Draco Malfoy. Toto je jedna z vecí, ktoré na jeho povahe neznášam.
 
„Draco! Čo to má znamenať? Nemôžeš konečne dospieť a preniesť sa cez to? Och, Merlin! Musíš to tak sťažovať!“ nahnevane som tresla dverami od kupé, pričom som skoro prerazila Grabbea. (Áno to ide.)

„Tak to si teda pokazil.“ povedala Ginny, otvorila dvere a rozbehla sa za mnou.

„Si v poriadku?“ opýtala sa starostlivo.

„Toto Draco robiť nemal. Prečo to musí tak sťažovať, Ginny? Prečo? Myslíš že on nechce aby sme boli spolu?“ spýtala som sa zúfalo.

„Ale samozrejme že chce, on len nevie..... Nechce.... Nedokáže... Crystal, ja neviem. To, že chce byť s tebou je mi jasné nie len z listov ktoré ti posielal, alebo z toho ako sa o teba zaujíma, ale aj z toho, ako sa na teba pozerá. Každé dievča sníva, že sa tak na ňu bude niekto pozerať. Draco je možno idiot a občas blbec, no miluje ťa.“

„Myslíš?“

„Nemyslím, som si tým sto percentne istá.“ odrazu, ani neviem ako, sa Draco objavil rovno za Ginny.

„Crystal! Prepáč.... Ako si myslela to, že to musím tak sťažovať?“ opýtal sa tak sklamane, až ma pichlo pri srdci.

„Asi je to jedno.“

„Mne nie....“

„Ja asi pôjdem. Majte sa! Keby niečo, vieš kde ma nájdeš.“ prikývla som a Ginny odišla.

„Crystal, milujem ťa a záleží mi na tebe,“ pozrela som sa mu do očí, z ktorých sršala dôvera a uprímnosť.

„Draco, mali by sme sa porozprávať neskôr, o chvíľu vystupujeme, myslím že to bude dlhšie.“

„Dobre. Ideš?“

„Musím, nevzala som si kufor.“ po tejto vete medzi nami zavládlo trápne ticho a vybrali sme sa do kupé.

„Si v poriadku?“ naznačila mi perami Pansy. Prikývla som a vzala som svoj kufor.

V tichosti som sa presunula ku kočom, ťahaných testralmi. Sadla som si k Dracovi a dámičkovsky som si prehodila nohu cez nohu.

Cesta, počas ktorej mi Pansy stihla porozprávať o jej prázdninách a ja jej o parížskej móde, ubehlan až prekvapivo rýchlo. No medzi mnou a Dracom panovalo isté, mierne napätie.

Keď koče zastavili, museli sme sa rozdeliť a ja som sa pridala k ostatným chrabromilčanom, kráčajúcim smerom do hradu.

Vo veľkej sieni to žiarilo miliónmi sviec, ako vždy. Sadla som si vedľa Ginny a celé triedenie som neprítomne hľadela a čakala kedy sa minú deti. Aj tento rok k nám klobúk zaradil veľa jedenásť ročných krpcov, ktorí sa buď hanbili a nič nevraveli, alebo boli tak výreční, až sa divím že im nedošli slová.

„To je ona!“ zašepkal Harry.

„Nebodaj je to tá mudrlantská babizňa v ružovom,“ zasmiala som sa na gýčovo oblečenej žene, ktorá sa veľmi podobala ropuche.

„Ako si vedela?“ spýtal sa Harry.

„Nie je veľa ľudí, ktorí chodia oblečený takto. A ak som bola ešte doteraz presvedčená, že ružová svedčí každému, sakramentsky som sa mýlila,“ priznala som. Potom ako Dumbledore začal svoj príhovor, informoval nás, že starostlivosť o zázračné tvory bude tento rok učiť opäť profesorka Grumplová. A predstavil ropuchu ako Dolores Umbridgeovú. Ona sa chopila slova, akoby to niekto po nej chcel. Doslova Dumbledoreovi skočila do reči keď rozprával o nábore do metlobalových družstiev.

„Ehm, ehm,“ začala zachlpená žuvačka, extrémne otravných upozornením na seba. „Ďakujem, pán riaditeľ, za milé slová na privítanie.“ ďalej nesmelo chýbať jej povestná ehmm ehm. A veľmi zbytočné keci, úplne od veci, ktoré počúvať by bola len obyčajná strata času a tak som sa rozhodla, že si radšej budem vyberať špinu spod nechtov. Oveľa lepšie investovaný čas.

Pochvíli som si všimla že sa už takmer nikto nezaujíma o jej reči, Luna si dokonca vytiahla Sršňa - časopis ktorý vydáva jej otec. Ani Ginny nevyzerala že vypočúvala tak sme sa ponorili do debaty o metlobalových družstvách.
Keď konečne ona, aj Dumbledore skončili príhovory, bola som už hladná ako vlkodlak.
Na stole sa objavilo jedla a všetci sa mohli dosýta najesť. Videla som veľké prekvanie na prvákoch, no aj Ronovy sa oči rozžiarili od šťastia.

Ahojte!
Som späť, ako môžete vidieť.
Dúfam že si užívate prázdniny naplno a že sa vám kapitola. páčila. Ďakujem za všetky hviezdičky, komentáre aj prečítania.

Kapitolu chcem venovať mojej malej sestre, ktorá mala včera narodeniny, všetko najlepšie Sekajo ! ❤️❤️

PS.Odpoveď na minulotýždňovú otázku, ktorá zrejme aj tak nikoho nezaujíma, je Narcissa & Lucius.

Kika xx