My nightmare (Niall Horan FF/SK) ✔

1. časť

Nič nie je horšie ako dve hodiny angličtiny v piatok poobede. V ten deň som si ale uvedomila, že všetko zlé sa môže niekedy zhoršiť ešte viac.

Myslím, že ešte nikdy nebolo v triede tak ticho ako dnes. Nebola som jediná, ktorá takmer zaspala na lavici. Tie dve hodiny sa mi zdali nekonečné a keď zazvonilo, z triedy som vybehla ako prvá a zastavila sa až pri skrinkách.

Všade okolo mňa hučal smiech ostatných detí, ktoré úspešne prežili celý školský rok, a aj posledný deň v škole pred letnými prázdninami. Ten som síce prežila aj ja, no už si nie som taká istá či prežijem aj prázdniny.

Celé prázdniny mám totiž stráviť u otca na opačnej strane štátu spolu so svojím starším bratom Darrenom. Naši rodičia sa rozviedli keď som bola malá, na otca si ani poriadne nepamätám a teraz sa s ním mám znovu stretnúť.

Rýchlo som si nahádzala veci zo skrinky do tašky. Nebolo ich veľa. Iba zopár kník.

Zamierila som von, na veľké parkovisko pred školou. Fúkal slabý vietor, inak bolo celkom teplo. Celý rok ma brával domov zo školy Darren a dnes to nebolo inak.

Kráčala som na miesto, kde väčšinou parkoval a premýšľala nad tým aké to u otca bude. Mám naozaj veľké šťastie, že ide aj Darren. Mama ho síce nenútila ísť, zatiaľ čo mňa áno, no on ma tam nechcel nechať ísť samú, vraj sa o mňa bojí. Je až prehnane starostlivý.

Zo zamyslenia ma vytrhlo trúbenie auta. Od ľaku som až nadskočila. Predomnou stálo Darrenovo auto a on v ňom sedel a mračil sa na mňa.

,,Čo ti je?" spýtavo na mňa pozrel hneď ako som nastúpila a tašku hodila dozadu.

,,Nič," nervózne som sa na neho usmiala.

,,No nezdá sa mi, Lissa," zasmial sa.

,,Naozaj mi nič nie je. Len som trochu nervózna z toho že máme byť celé prázdniny u otca a ideme už dnes," radšej som mu povedala pravdu, inak by vyzvedal celú cestu.

,,To som aj ja,"

,,Ale vieš predsa že tam ísť nemusíš,"

,,Viem, ale nenechám tam moju malú sestričku samú," uškrnul sa naštartoval auto.

,,Hahaha," zamračila som sa na neho. ,,Ideme ešte domov?"

,,Nie. Kufre sú už v aute a s mamou si sa lúčila ráno," oznámil tichým hlasom. Bolo mi jasné že by sa ešte aspoň na desať minút doma zastavil, ale nechce zdržovať.

Zvyšok cesty už bolo ticho. Nechcela som Darrena rušiť pri šoférovaní, nemá to rád. Skoro celú cestu som sledovala stále sa meniacu krajinu za oknom.

Asi hodinu pred mestom, v ktorom býva otec, Darren zastavil na nejakej pumpe, ktorú ani nebolo poriadne vidno. Určite by som si ju ani nevšimla, keby tam nezastal.

,,Idem si len kúpiť vodu, hneď som späť," zamrmlal a o chvíľu sa stratil vnútri obchodu.

Ostala som sama v aute. Okrem nášho auta tam už žiadne iné nebolo, aspoň nebudem dlho čakať kým sa Darren vráti.

Pozrela som sa na hodiny v mojom mobile. Bolo už pol ôsmej a von sa začínalo pomaly stmievať. Darren bol preč už desať minút. Ak sa čo najskôr nevráti, pôjdem za ním.

Nevrátil sa ani po desiatich minútach. Potichu som vykĺzla z auta a kráčala rovno k obchodu. Začal fúkať silný vietor a zotmelo sa. Mesiac žiaril jasne, a tak som dobre videla kadiaľ idem. Konáre stromov okolo vrhali tmavé tiene na zem, vyzerali trochu strašidelne.

Bola mi zima a bála som sa. V obchode boli svetlá pozhasínané a na dverách kus papiera, ktorý vravel že pumpa je zavretá. To ma prekvapilo. Kde potom Darren je?

Chvíľu som len tak vystrašene stála a počúvala zvuky okolo mňa. Väčšinou to bolo len šušťanie listov vo vetre, no potom sa k tomu pridal tichý šepot. Keď som ho začula, vyvalila som oči do tmy a želala si byť doma, v bezpečí.

Ten šepot určite nepatril Darrenovi, ale niekomu inému. Ani neviem čo ma to napadlo, vybrala som sa rovno za ním. Ibaže v tom sa ozval Darrenov výkrik. Netrval dlho a ani nebol moc hlasný. Srdce mi bilo až niekde v krku. Pridala som do kroku a hneď za rohom obchodu som zbadala Darrena.

Ležal na zemi a triasol sa. Neďaleko neho sa krčili nejaké tri postavy v čiernych plášťoch. Niečo si šepkali, no nerozumela som čo. Darren sa medzitým postavil, pretože ho tí traja poriadne nevnímali a rozbehol sa preč. Lenže to nemal robiť.

Jeden z nich si ho všimol a vytiahol odniekiaľ nôž. Došlo mi čo sa s tým nožom chystá urobiť.

,,Da..." nestihla som na Darrena zakričať nech si dá pozor, niečia ruka ma stiahla ku zemi a zakryla mi ústa.

,,Buď ticho!" zasyčal mi do ucha nejaký neznámy hlas, až mnou trhlo.

Začala som do neho kopať, ibaže ten kto ma držal bol poriadne silný, ani sa nepohol a stále ma tlačil ku zemi.

,,Ukľudni sa. Nechcem ti ublížiť, ale pomôcť," šepol oveľa kľudnejším hlasom. Začala som kopať, lenže on bol silnejší a stále ma tlačil k zemi.

,,No tak! Kľud! Nezabijem ťa," nervózne šepol a rýchlo ma zdvihol na nohy. Nemala som čas čudovať sa nad tým ako ma mohol z tej zeme zdvihnúť tak rýchlo, pretože on sa ma už niečo pýtal.

,,Haló! Ako sa voláš?"

,,Kto sú tí ľudia tam?!" ignorujúc jeho otázku, ukázala som na miesto kde bol zrejme môj brat a tí traja neznámy.

,,Sú to upíri," mykol plecami a hľadel na tmavú nočnú oblohu.

,,Č-čože?" vykoktala som po dlhej chvíli ticha. ,,Ak sú upíri tak kto si potom ty?"

Inštinktívne som ho od neho začala cúvať, no on ma schmatol za ruku a potiahol ma naspäť.

,,Ja nie som upír. Som lovec upírov. Lenže upíri ako tí traja sú až moc hlúpy a keď si občas vypijem trochu krvi, nevšimnú si že upír nie som," vyhlásil otráveným hlasom. ,,A mimochodom. Volám sa Niall,"

,,A...a...tak tam choď a zabi ich. Veď oni chytili môjho brata!" myslím, že môj nahnevaný krik bolo počuť po celej pumpe, lebo Niall ma rýchlo chytil za zápästie a ťahal preč.

,,Povedal som ti aby si bola ticho tak ma láskavo počúvaj! A nemôžem ho len tak zachrániť. Doteraz som nezachránil ešte nikoho koho si tí traja našli. Ale snažím sa o to," naštvane šepkal a pritom ma prebodával ľadovým pohľadom.

,,A ak ho chceš zachrániť, pôjdeš so mnou. Teda ty musíš ísť so mnou. Všimli si ťa keď si vystupovala z auto, videl som ich. Takže o taký týždeň by chytili aj teba," mykol plecami.

,,Ale čo ak s tebou nechcem ísť?"

,,Musíš so mnou ísť!"

,,Nie! A ty mi tu nebudeš rozkazovať!" zakričala som a najrýchlejšia ako som vládala sa rozbehla preč.

,,Čo nerozumieš? Povedal som že ideš so mnou!" zajačal a rozbehol sa za mnou.

Keď to už vyzeralo tak že stihnem vbehnúť do Darrenovho auta a zachránim sa aspoň ja, vďaka mojej kreposti som narazila do nejakého stĺpu.

,,Hmmm, šikovná," Niall stál nadomnou a víťazne sa uškŕňal.

To bolo všetko čo si pamätám.

Takžeeee :) Na začiatok by som vás chcela poprosiť o nejaké názori a hlavne či mám pokračovať alebo nie :) :) :) za každý budem vďačná :) :) :)

To je všetko :)