My nightmare (Niall Horan FF/SK) ✔

19.časť

Bolo už sedem hodín večer, keď som sa konečne vrátila domov zo školy. Tak neskoro preto, lebo sme sa ešte s Emily prechádzali po meste a kecali a o samích somarinách. Dokonca sme sa nejako dostali aj do blízkeho lesa. Z toho som naozaj nemala dobrý pocit.

Za každým stromom som videla Amandu. Ako tam stojí s nožom v ruke a chce sa na mňa vrhnúť a zabiť ma. Našťastie sa nič také nestalo.

,,Kde si tak dlho bola?" len čo som otvorila dvere, Darren už v nich stál a mračil sa na mňa.

,,Bola som s Emily von," odvrkla som a prepchala sa popri ňom dnu. Lenže Darren ma chytil za plece a tak som mu musela ostať stáť na mieste.

,,Asi hodinu som ťa čakal pred školou a ty nikde! Máš šťastie, že som taký dobrý a nepoviem to mame," s tým ma konečne pustil a ja som bezslova rýchlo vybehla hore schodmi.

Mama príde asi o ôsmej. Vždy, keď som spravila niečo zlé, Darren na mňa len nakričal ale mame to nepovedal. Dokonca sa na mňa nikdy nedokázal dlho hnevať.

Otvorila som dvere na mojej izbe, s rachotom sa za mnou zabuchlu. Unavene som sa hodila na posteľ a chvíľu len tak premýšľala.

Dúfam, že dnes za mnou príde Niall. Najlepšie by bolo keby prišiel a podarilo by sa mu navždy vyhnať Amandu z tohto mesta.

Myslím, že ma naozaj prenasleduje. Po dnešku a potom tajomnom telefonáte sa mi to potvrdilo. Možno ma chce zabiť. Teda nie možno, ale určite.

Postavila som sa k oknu. Slnko už zapadlo a nahradili ho slabé mesačné lúče. Znovu sa rozpršalo. Tentokrát ale silnejšie. Kvapky dažďovej vody rýchlo stekali po okne a stále ich nahrádzali nové.

Zdola sa ozvalo buchnutie dverí. Mama prišla. To už som bola tak strašne unavená, že som sa ani len nevládala postaviť z postele. Kvapkanie dažďa na parapetu ma nakoniec uspalo.
---------
Ani neviem, koľko bolo hodín, keď ma prebudila niečia ruka na mojej tvári.

,,Lissa, zobuď sa!" Niall sa snažil šepkať, ale moc sa mu to nedarilo. Ruku mal studenú ako ľad. To ma trochu prebralo.

,,Čo sa deje?" rozospato som sa spýtala, pričom som nechala oči zavreté.

,,Ale nič. Ja môžem odísť a prísť...teda už nemusím prísť vôbec," zasmial sa Niall. To ma naštartovalo. Vyskočila som z postele a vrhla sa na Nialla, až tak že skoro spadol na zem.

,,Chýbal si mi," zamrmlala som mu do hrude, zatiaľ čo sa on len spokojne usmieval a hladkal ma po vlasoch.

,,Aj ty mne," zašepkal a sadol si so mnou na posteľ. Pritúlila som sa k nemu. Vlasy mal mokré, určite sa za mnou trepal v daždi. Chvíľu sme len tak sedeli, potom ma ale napadlo, že by som mu teraz mala povedať to s tou Amamdou.

,,Niall Amanda so mnou chodí do triedy," pozrela som na neho. Niall vytreštil oči do tmy.

,,Čože? Ale veď to je super. Môžte sa lepšie spoznať," vykoktal, z hlasu mu ale bolo počuť, že by Amandu najradšej odstrelil na mesiac.

,,Niall!" zahriakla som ho. On na mňa nechápavo pozrel a potom si povzdychol.

,,Lissa ja s tým nemôžem nič robiť. Nemôžem tu ostať a ochraňovať ťa. Musíš to zvládnuť sama. Ale neboj sa. Nenechám ťa tu navždy,"

,,Ale čo ak ma zabije!" zapišťala som. Niall mal pravdu. Nemôže tu ostať a ochraňovať ma. Ale ja sa pred Amandou len tak ľahko nezachránim. Ona je upírka a ja som obyčajné dievča.

,,Nezabijete ťa. O to sa postarám," vyhlásil a s tým sa mi prilepil na pery. Pritiahla som si ho k sebe bližšie. Pousmial sa. Najradšej by som takto ostala navždy. Keď bol pri mne, nič sa mi nemohlo stať. Ale keď nebol...

Zo schodov sa zrazu ozvali kroky a hlasy.

,,Lissa!" mamin hlas sa bol stále bližšie a bližšie, až som ho nakoniec počula pár metrov pred dverami.

Len veľmi ťažko som od seba odstrčila Nialla, ktorému to že sem kráča moja mama očividne nepripadalo nebezpečné. Povzdychol si, silno ma objal, vtisol mi jeden teplý bozk na čelo a rýchlo vliezol do okna.

,,Vrátim sa po teba len čo to tam bude bezpečnejšie," s tým skočil von a ja som už len počula ozvenu jeho krokov, ktorá postupne mizla v diaľke.

Mama prudko otvorila dvere na mojej izbe. Naozaj ma nenapadol jediný normálny dôvod prečo sem lezie neskoro v noci.

,,Ach...prepáč. Myslela som, že si už hore," usmiala sa na mňa. Nechápavo som na ňu pozrela. Až potom som si všimla hodiny, ktoré ukazovali presne pol šiestej ráno.

,,Ale ja už som hore," vyhlásila som a rozospato si pošúchala oči, aby si myslela že som len teraz vstala.

,,Tak to je potom v poriadku. Len som ti chcela povedať, že na tri dni musím niekde odísť a tak budeš doma sama s Darrenom. Dúfam, že keď sa vrátim, nebude to tu vyzerať ako keby tu žili opice," zasmiala sa. Mama veľmi dobre vedela, že to tu tak vyzerať nebude. Pozná nás až moc dobre.

,,A kam ideš?"

,,To je tajné," žmurkla na mňa a vyšla von. Dvere nechala pootvorené.

Stále sa mi strašne chcelo spať, a tak som zaliezla pod perinu a znovu zaspala.

Ahojteee :D Nová časť je tu presne ako som sľúbila :3 Dúfam, že sa vám páčila :) Ďaľšia bude vo štvrtok...a možno aj skôr :DDD