My nightmare (Niall Horan FF/SK) ✔

4.časť

,, Ale my sa nemáme o čom dohadovať, " zavrčal Louis. ,,Odstúp od nej. Nebudem sa tu s tebou hádať celý deň,"

Niall stál aj naďalej za mnou a neprítomne sa mračil na Louisa. Stál pripravený zareagovať, ak by sa na mňa Louis rozhodol vrhnúť. Po chvíli sa však uškrnul.

,,Ale máme. Pamätáš na to dievča, za ktorým si pred rokom každý večer chodil?" spýtal sa. Louis znervóznel a jeho naštvaný výraz zmäkol.

,,Pamätám, a čo s ňou?"

,,Ak sa niekto dozvie o Lisse, všetkým poviem o tom dievčati a ty dobre vieš čo bude nasledovať," Niall sa usmieval ako slniečko, spokojný sám so sebou.

,,Vydierač...Fajn ale ak ju niekedy uvidím vyjsť von samú, zabijem ju, jasné?"

,,Nie," zasmial sa a potom spravil niečo, čo prekvapilo nielen mňa ale aj Louisa. Chytil ma za ruku a ja som sa zrazu ocitla v jeho náručí.

,,Čo... " chcela som namietať, no Niall na mňa zazrel pohľadom, ktorý vravel že mám byť ticho a keďže som ho nechcela znovu naštvať, stíchla som.

,,Ty si hrozný," Louis sa porazenecky usmial na Nialla, bez pozdravu vyšiel von a silno za sebou zabuchol dvere.

Niall ma pustil a uškrnul sa. ,,Už by si mohol zapamätať že Horan vždy vyhráva,"

,,Na tvojom mieste by som si odteraz dával väčší pozor. Podľa mňa Louis Lisse už nedá pokoj," ozval sa Liam. Ani som si nevšimla kedy prišiel ku nám.

,,Ja si dávam pozor,'' odsekol Niall a zadíval sa mi do očí.,,A ty bež spať. A nevyliezaj z tej izby pokým ti to ja nedovolím,"

,,Nemám dovôd počúvať ťa," zasyčala som a škaredo na neho zazrela. Stále mi len rozkazuje a mňa to už naozaj nebaví.

,,V tom prípade ja nemám dôvod ochraňovať ťa," zákerne sa uškrnul.

,,Ty ma aj tak neochraňuješ,"

,,Ou... nie máš pravdu. Vôbec ťa neochraňujem," ironicky zatiahol. ,,Keby som tu ja nebol tak si už dávno mŕtva !"

,,Možno ,ale..." naozaj som netušila čo mu na to povedať. Mal úplnú pravdu. Ak by tu on nebol, bola by som už dávno mŕtva .

,,Tak choď spať," zavrčal. Bezslova som odkráčala do, teraz už zrejme mojej, izby. Naozaj sa mi nechcelo spať. Chcela som ísť domov a nič viac.

,,A Lissa, ak mi bude v noci smutno, prídem ťa pozrieť," žmurkol na mňa Niall. Rýchlo som mu zavrela dvere pred nosom.

Znovu mi pípol mobil. Tentokrát to bolo pípnutie, ktoré ohlasovalo vybitú baterku, no predtým mi prišla správa. Vybrala som si mobil z vrecka a odomkla ho. Na displeji naskočila hneď tá správa, ktorá mi prišla. Bola od Darrena.

Zmeravela som, pretože správa nebola dopísaná. Darrena ju zrejme začal písať, no nestihol ju dokončiť, ale odoslal mi ju aby som vedela, že stále žije. Ibaže ak ju nestihol dopísať, je možné že už nežije.

Prestala som na to myslieť, horúce slzy mi už stekali po lícach a ja som nechcela plakať. Teraz nie.

Ešte stále bola noc. V dome bolo ticho. Jediné zvuky vydával radiátor, v ktorom prúdila voda. Niall a Liam už asi spali. Teda ak tu Liam ostal. Vlastne, ani by som sa nečudovala keby tu tiež býval.

Konečne som mala čas obzrieť si túto izbu. Na prvý pohľad vyzerala obyčajne. Na stene bolo zopár vyblednutých obrazov, ktoré znázorňovali rôzne krajiny. Steny boli rovnako ako dvere, biele. Nebolo tu veľa nábytku, iba jedna veľká skriňa, ktorá mi pripomínala tú z Narnie . Nad tým som sa musela pousmiať. V strede izby bola veľká posteľ a to bolo vlastne všetko.

Postavila som sa ku oknu. Nebolo moc vysoko od zeme. Napadlo ma, že z neho vyskočím a aspoň sa pokúsim pohľadať Darrena. Lenže ak zle dopadnem a zlomím si nohu alebo niečo iné, fakt neviem čo potom urobím.

Nakoniec som aj tak otvorila okno a pomaly si sadla na parapetu. Vietor mi sfúkol vlasy do tváre a nič som nevidela. Trochu ma to znervóznilo, pretože naozaj nie je sranda sedieť na parapete dva metre nad zemou a nič nevidieť. Rýchlo som si ich odhrnula preč. Opatrne som zavrela okno. Ak Niall ráno nájde prázdnu izbu, chcem mu sťažiť moje hľadanie.

A potom mi už neostávalo nič iné než skočiť . Roztrasene som sa postavila a skočila. Kým som padala, do tváre mi fúkal chladný nočný vietor. Keď sa ozvalo hlasné žblnknutie vody, bolo mi jasné, že som dopadla do mláky. Do oboch kolien mi vystrelila ostrá bolesť. Našťastie som sa hneď postavila a o chvíľu bolesť prešla.

A potom prišiel ten najväčší problém. Nevedela som kam mám ísť

Pár metrov odomňa bol nejaký lesný chodníček, popri ňom boli postavené lampy. Došlo mi, že toto musí byť nejaká upírska dedina v strede veľkého lesa. Asi by som sa mala báť, ale to sa nestalo. Rozbehla som sa rovno po tom chodníčku.

Ani neviem ako dlho som bežala, keď ma zastavil nejaký známi hlas.

,, Ale, ale, kam si sa vybrala maličká? " jasné, bol to Louis. Opieral sa o veľký strom a uškŕňal sa na mňa.

Takže...som tu takto večer s novou časťou, na ktorej som sa teda dosť potrápila, pretože nie raz som ju omylom vymazala -_- šikovná som... :D -_-

Ďakujem za komentáre a votes pri minulej časti!!! ^^

Ak sú tam nejaké chyby.... Prepáčte :D :( len ja už naozaj nemám nervy opravovať ich a riskovať, že to znovu vymažem -_-

A k novej časti... Páčila sa vám? :) :D Prosííím si nejaké komentáre ^^ tie minule ma strašne potešili ^^

Hmmm... To je asi všetko čo som chcela tak Dobrú noc :) :D