My nightmare (Niall Horan FF/SK) ✔

6.časť

Ráno som sa prebudila natlačená na niekom. Ani ma neprekvapilo, že to bol Niall. Prudko som sa posadila. Vôbec som si nemohla spomenúť na to, ako som sa sem vlatne dostala.

,,Čo tu robím?"

Niall už nespal, keď zbadal môj nechápavý výraz, pobavene sa na mňa pozrel.

,,Áno aj ja ti prajem dobré ráno. A včera po ceste domov si zaspala a tak som ťa sem odniesol. Tvoja izba bola moc ďaleko," uškrnul sa a ja som sa pri tom slove ,,domov,, zamračila. Tu predsa nie je môj domov.

,,Moja izba je oproti tej tvoje!" zavrčala som a vyskočila z postele. Čakala som, že budem mať oblečené to čo včera. Lenže to sa nestalo. Na sebe som mala Niallove čierne tričko.

,,To čo si mala včera oblečené bolo špinavé. Tak ma napadlo, že ti to operem," usmial sa na mňa, no ten jeho úsmev nevyzeral milo, skôr trochu škodoradostne.

,,Milé," zamrmlala som a sadla si späť na posteľ. Do izby svietili silné slnečné lúče. Cez veľké okno oproti posteli bolo vidno čistú modrú oblohu bez jediného obláčika. Zvedavo som pozrela na Nialla, ktorý na mňa stále pobavene hľadel.

,,Upírov nezabije slnko?" spýtala som sa a Niall vybuchol smiechom.

,,Nie. Nechápem prečo by ich malo zabiť. Nespravili nič zlé," stále sa smial. ,,A okrem toho, ja nie som upír,"

,,Ale pijú krv, to je zlé,"

,,Nie, nie je. Keby ju nepili, zomreli by. A pri pití krvi ľudí nezabijú. Iba občas," mykol plecami.

Dvere na izbe sa s buchotom rozleteli a dnu vbehol Louis.

,,Niall! Hádaj čo je dnes za deň!" zakričal a skočil na posteľ vedľa nás.

Pripadal mi ako malé dieťa, ktoré sa zobudilo a zistilo, že dnes sú Vianoce.

,,Nechce sa mi," uškrnul sa na neho Niall.

,,Bože! Veď dnes je to veľké zhromaždenie upírov, ktoré býva každý rok! Teda ja neviem ako sa to vola, veď som tam bol len raz,"

,,Myslíš to čo si sa tam minulý rok tak strašne opil, že si sa ešte o dva dni nato hral na veveričku a kričal, že zachrániš svet pred armádou gumových medvedíkov?" Louis sčervenel a ja som vybuchla smiechom. Mám taký pocit, že s nimi tu toho zažijem ešte naozaj veľa.

,,Áno. Presne to myslím," urazene zamrmlal.

,,Fajn. To znamená, že tam budem musieť ísť aj ja s Liamom," povzdychol si Niall a zadíval sa na mňa. ,,A budeš musieť ísť aj ty,"

,,Čo? Ja? Veď ja som obyčajný človek! Zabili by ma!" zajačala som takmer hneď ako to Niall dopovedal. Vôbec sa mi nepáčilo, žeby som tam mala ísť s nimi.

,,Kľud. Zamaskovali by sme ťa tak ako sa maskujeme my dvaja," vyhlásil Niall kľudným hlasom. Zmätene som pozrela na Louisa. On vie o tom že Niall s Liamom sú lovci upírov? Nezdalo sa mi, že by to vedel. Keď som sa stretla s Louisom prvýkrát, Niall sa ma snažil pred ním schovať. Myslela som, že keby to Louis vedel, Niall by ma neschovával.

Louis mi asi čítal myšlienky alebo čo, pretože sa hneď ozval: ,,Áno viem o tom. Ale iba ja. S Niallom som sa zoznámil už dávno. A myslím, že ak by ma chcel zabiť, nenaštval by som sa na neho," uchechtol sa.

,,Ale ja tam s vami aj tak nepôjdem," založila som si ruky na hrudi a skákala pohľadom z jedného na druhého.

,,Pôjdeš. Ja ťa tu samú nenechám. Ušla by si. Dnes to tu bude nebezpečné," vyhlásil Niall rozhodným tónom.