My nightmare (Niall Horan FF/SK) ✔

26.časť

Amanda ma odtiahla preč a mne bolo jasné, že je zbytočné sa brániť. Teraz ma aspoň ukľudňovalo to, že sa ma Amanda nechystá zabiť. No aj tak som sa strašne bála.

A hlavne o Nialla. Ostal tam a možno už ani nežije. Možno ho zabili. A možno zomrel už vtedy, keď sa mu druhýkrát zabodol nôž do brucha. Neviem prečo nad tým vôbec rozmýšľam.

Našťastie som sa veľmi ľahko donútila premýšľať nad niečím iným.  Zastali sme v miestnosti, v ktorej ma ešte dnes ráno držali.

Amanda ma sotila do steny a nebezpečne rýchlo sa priblížila ku mne. Nemohla som odtiaľ utiecť. Jediné, čo mi ostávalo, bolo čakať na záchranu.

Niall

Ležal som na zemi a hľadel na biely strop nad sebou. Odkedy odtiaľto odtiahli Lissu, ani som sa nepohol z miesta.

Bol som hrozne unavený a celé brucho som mal ako v ohni. Zabodli mi doňho až dvakrát za sebou. Hrozne to bolelo. No teraz ma bolí niečo ešte viac.

Neviem kde je Lissa. Možno je už mŕtva. Aj mňa určite zabijú. No ak sa ma chystajú zabiť, bol by som rád, ak by to spravili hneď teraz.

Vedľa mňa sedel Louis. Z nosa mu tiekol vodopád krvi. Obaja sme boli zavretý v tej miestnosti a každý z nás uzavretý do seba.

,,Ako ti je?" spýtal sa ma zrazu Louis a ja som namiesto odpovede len pokrútil hlavou. Moc sa mi nechcelo rozprávať.

,,Vypi to," zamrmlal Louis a podal mi malú fľaštičku s tekutinou, ktorú som hneď spoznal.

,,Už aj tak vedia, že som len obyčajný človek," odsekol som. Pri tom slove ,,obyčajný,, som si nahlas povzdychol. Ako lovec upírov som nikdy nebol obyčajný. Mojou úlohou bolo zachraňovať obyčajných ľudí a zabíjať upírov. A práve preto som si nepripadal obyčajný. Zachraňoval som ľudí.

Ibaže potom prišla Lissa a celé to skazila. Vlastne... zachránil som ju. Ale nemal som si ju hneď nasťahovať do domu a starať sa o ňu. Zo začiatku ma ani nenapadlo, že ma niekedy zaujme natoľko, že by som ju už nedokázal nechať odísť. Lenže práve to sa stalo.

Ale...predsa len. Ak by som sa pokúsil zachrániť jej brata a ju by som nechal tak, toto by sa nestalo. Keby som nebol taký hlúpy. Keby som sa nikdy nestal lovcom upírom. Keby son ostal doma a žil obyčajný, nudný život. Napadol ma celý les keby, no ani jedno z nich sa už nedalo vrátiť späť.

Dvere sa s rachotom otvorili a v nich sa zjavila slizká tvár Amandi a jej vysmiateho bračeka.

,,Ahojte! Dúfam, že nerušíme. Chcela som vám oznámiť len jedmu veľmi dôležitú vec," začala Amanda a mne už vtedy došlo, že to nebude nič dobré.

,,Niallko...Louis. Môžte odísť. Bez Lissi," škodoradostne sa uškrnul Chris a ja som ešte v tom momente po ňom vyštartoval. Pritlačil som ho o stenu a  poriadnu mu vrazil. A potom ďaľšiu. A ďaľšiu. A ďaľšiu...

Zastavila ma až niekoho ruka na mojom pleci. Neochotne som toho hajzla pustil a pozrel na Louisa, ktorý stál predomnou a mračil sa.

,,On jej to nespravil," vyhlásil Louis. Kurva...čo jej kto spravil? Ak sa to do sekundy nedozviem, prisahám, že zabijem všetkých v tejto miestnosti. Od toľkého hnevu som aj zabudol na hroznú bolesť na mojom bruchu.

,,To Amanda. Vymazala jej spomienky na leto," vyhlásil Louis. Bolo to, akoby ma niekto oblial ľadovou vodou. Ona si nepamätá na leto. Čiže aj na mňa.

,,Ty..." začal som, no Chris sa predomňa postavil. Radšej som hneď stíchol. Vyzeral strašidelne a nebezpečne.

,,Skús to dokončiť a skončíš horšie ako Lissa," zavrčal a ja som nahlas preglgol.

,,Čo s ňou spravíte?" spýtal som sa so slzami v očiach, ktoré sa mi už nepodarilo zastaviť.

,,Pošleme ju naspäť domov," vyhlásila Amanda a škodoradostne sa na mň usmiala. Chris niekam zmizol. Amanda prišla bližšie ku mne.

,,A potom...potom budeš už len môj!" zachichotala sa tým jej odporným smiechom, z ktorêho mi prišlo zle.

Lissa

Prebudila som sa na studenej dlážke. Hlava ma strašne bolela. Pomaly som sa posadila a rozhliadla sa okolo seba. Kde to kurva som?

Oproti mne sedel nejaký chalan. Sledoval ma už asi dosť dlho. Zamračila som sa na neho.

,,Kto si?"

On sa nad mojou otázkou zasmial a posadil sa ku mne. Len som sa od neho odsunula a pritom z neho nespúšťala zrak.

,,Liam," oznámil.

,,A....kde to som?" pýtala som ďalej.

,,Týmto zbytočným otázkam by sme sa mohli vyhnúť, ak by si ma hneď teraz poslúchla, Lissa," povedal namiesto odpovede. Odkiaľ vie moje meno? Premerala som si ho pohŕdavým pohľadom. On si naozaj myslí, že ho budem počúvať? Veď ho vôbec nepoznám.

,,Nebudem ťa počúvať," drzo som odfrkla, no Liam sa len pousmial.

,,Fajn," s tým mi chytil obe ruky a zdvihol ma zeme. Sykla som od bolesti. Všetko ma hrozne bolelo.

Skôr, než som stihla zareagovať, Liam ma pritlačil k stene.

,,Nejdem ti to tu celé vysvetľovať. Lisaa, prišla si o spomienky na leto. Preto nevieš kto som. Ale keď sa prebudíš, budeš to vedieť," zašepkal a niečo vybral z vrecka.

Využila som chvíľku nepozornosti a z celej sily ho kopla do brucha. Liamom to však ani nemyklo.

Z vrecka vytiahol fľaštičku s bezfarebnou tekutinou. Chytil ma za bradu a zdvihol mi ju hore. Do úst mi nalial celý obsah tej fľaštičky.

,,Keď sa prebudíš, spomenieš si na všetko.  Ale nesmieš to nikomu povedať, ani Niallovy. Nepovieš mu to kým ti ja nedovolím. Budeš len hrať, že si nič napamätáš. A prebudíš sa doma. Takže tam bude Niall. Viem, že to bude pre teba ťažké, ale verím, že to zvládneš," to bolo posledné, čo som počula.

PROSÍM PREČÍTAŤ! :D

Takže... som sa rozhodla, že vás tu ešte budem chvíľu otravovať :D Touto časťou mal celý príbeh skončiť, len by tá časť vyzerala trochu inak :D Ale ja som sa rozhodla, že nedám smutný koniec ako som plánovala už od začiatku :) S touto časťou som sa trochu ponáhľala...takže tak aj vyzerá :D
No a teraz to najdôležitejšie... Tento týždeň nová časť nebude! Celý týždeň mám tréningy a potom ešte škola...a ešte aj cez víkend budem preč... takže novú časť tak skoro nečakajte :/ ale ja sa ju posnažím pridať v nedeľu....ale nič nesľubujem... To je všetko :)