My nightmare (Niall Horan FF/SK) ✔

29.časť

Stála som na mieste, na ktorom ma všetci ostatný nechali úplne samú. Aj Liam tu už bol, ale len chvíľu. Raz na mňa vyčítavo pozrel a odišiel. Amanda sa potom rýchlo rozbehla za Niallom a Louis sa tu ešte asi niekde potuluje a čaká.

So slzami v očiach som sa oprela o budovu za mnou. To čo sa stalo bola vlastne aj moja vina, len som si to nejako nedokázala priznať.

,,Lissa?" Liamov hlas ma prinútil zdvihnúť hlavu a pozrieť na neho.

,,Hmmm?"

,,Je mi ľúto, čo sa stalo. Amanda je riadna krava. Ale to už vieš," usmial sa na mňa. Úsmev som mu neopätovala. Naozaj sa mi teraz nechce usmievať.

Najhoršie na to všetkom je to, že netuším, ako to Niallovy vysvetlím.

Niall

Ležal som na posteli a vedľa mňa sedela Amanda. Nejako mi to nevadilo. Doteraz som si myslel, že je to tá najväčšia krava pod slnkom. Ale mýlil som sa. Potom, čo sa dnes stalo jej už uverím asi všetko.

,,Niall nebuď smutný. Sám si videl ako sa tí dvaja ma seba pozerajú. A ešte k tomu si videl čo robili vtedy tam v tom lese," Amanda si ľahla ku mne a začala sa mi hrať s vlasmi.

,,Máš pravdu," zašepkal som. Pamätám si, ako ma dnes ráno Liam vyhnal preč. A potom, keď som sa tam vrátil, objímal Lissu. Odkedy sme sa vrátili od Amandy, neslustil z nej zrak.

Keď som sa s Lissou rozprával, často si s Liamom vymenili pohľady. A Lissa sa aj odvtedy držala častejšie pri Liamovy.

,,Amanda, idem spať, " zamrmlal som a otočil som sa jej chrbtom. Amanda si niečo zamrmlala popod nos a odišla preč. Konečne.

---

Ráno ma prebudilo jemné hladkanie môjho líca. Asi to bude Amanda. Nemám rád, keď sa mi vtiera, ale naozaj nemám nervy vysvetliť jej, nech mi dá pokoj. No a okrem toho, ak by tu nebola, nedozvedel by som sa o tom ako mi celú tú dobu Lissa klamala.

Otvoril som oči a môj zrak pristál na osobe, ktorú som teraz potreboval vidieť najmenej. Bola to Lissa. Sedela vedľa mňa, neposlušné pramienky vlasov jej padali do očí a lepili sa jej na líca mokré od sĺz. Ona plakala a mne jej okamžite prišlo ľúto. Automaticky som k nej natiahol ruky, no potom som ich hneď aj stiahol späť. Ja ju tu rozhodne nebudem utešovať. Ľútosť voči nej zo mňa vyprchala hneď, ako som si v hlave prehral celý včerajší deň.

,,Čo tu chceš?" zavrčal som na ňu, no ona len ticho sedela a zotierala si slzy z očí. A slzy z očí by som jej mal zotierať ja, ale nespravím to.

,,J-ja... len som ti to chcela vysvetliť," zašepkala a smutne na mňa pozrela.

,,Ale ja nepotrebujem nič vysvetľovať," zamrmlal som. ,,A odíď prosím,"

,,Niall, ale ja ti to len chcem vysvetliť a prepáč. Nemám nič s Liamom. Hneď ako mi Amanda vymazala spomienky on mi ich vrátil a prikázal mi hrať, že si nepamätám na leto. Nechcem tým povedať, že za to môže len on. Ja som to asi mala povedať aj tebe, aj som chcela, ale bála som sa či by sa Liam potom.nenaštval," nakoniec som ju nechal nech mi to vysvetlí. Ale nevysvetlila mi všetko. Napríklad včera ráno sa tu s ním objímala. Ale vlastne to aj dáva logiku. Liam bol jediný človek, ktorý o všetkom vedel. Jedine jemu sa mohla so všetkým zdôveriť. No nechcem jej odpustiť. Ešte je skoro.

,,Fajn. Ale teraz odíď," povzdychol som si, sledujúc ako vstáva z postele. Lenže potom Lissa ostala stáť na mieste a pozerala na mňa.

,,Niall....ale...ja...." nenechal som ju dopovedať, vyskočil som na nohy a o chvíľu už bola Lissa pritlačená na stene, s rukami nad hlavou a úplne bezbranná.

,,Povedal som odíď. A ty si neposlúchla," zasyčal som jej do ucha a pokračoval ďalej. ,,A myslím, že si veľmi dobre pamätáš, čo som robil keď si tu bola prvé dni a neposlúchla si ma. A ak si myslíš, že teraz idem byť k tebe milý, mýliš sa. Nemám na to dôvod,"

Lissa sa ma pokúsila kopnúť, no ja som ju svojim telom ešte silnejšie pritlačil k stene.

,,Niall pusti ma!" zapišťala. Len som sa zasmial. Lissa sa nevie brániť. Mal by som ju to naučiť.

,,Nevieš sa brániť, Lissa. A vzhľadom k tomu, že Liam dnes odchádza, už ťa nebude mať kto ochrániť," s úsmevom som vyhlásil.

,,Ja nepotrebujem, aby ma niekto ochraňoval!" zamračila sa na mňa. Len som pohŕdavo odfrkol.

,,Tak prečo si ma nechala, aby som ťa tu takto uväznil?"

,,Len aby si mal radosť!"

,,No to určite, zlatko," žmurkol som na ňu. Pomaly som ju púšťal, no naozaj len veľmi pomaly. A Lissa to hneď využila. Z celej sily ma kopla do brucha. Zaskučal som od hroznej bolesti, ktorá mnou prešla a pustil ju úplne. Mám šťastie, že ma nekopla nižšie.

Potom som zacítil, ako na sa na mňa Lissa vrhla. Zvalila ma na chrbát, zápästia mi zatlačila ku zemi a kľakla si nadomňa. Pozrel som do jej tmavozelených očí, ktoré sa vražedne leskli.

,,A kto sa tu nevie brániť?" zašepkala mi do ucha a ja som sa len usmial. Musím uznať, že ma teda naozaj nenapadlo, že spraví toto. Ale vyhrať ju nenechám. Určite nie.

,,Ty!" pre zmenu som ju ja zvalil na chrbát a spravil to isté, čo si ona pred chvíľou vyskúšala ona na mne. Lenže ja som si nad ňu neklakol, skoro som na nej ležal.

,,Niall chcel si, aby som odišla, tak ma teraz láskovo pusti!" zavrčala. No z tónu akým to povedala mi bolo jasné, že sa jej to takto páči.

,,Nie,"

,,Niall prosím!"

,,Nie. To máš za trest. Za to, že si mi klamala. Keď Amanda povedala pravdu, začal som ťa nenávidieť. Ale aj na tej tvojej verzii je trochu pravdy,"

,,Amanda ti pravdu nepovedala, Niall. Nedokázala by som ti klamať navždy. A k Liamovy nič necítim, prisahám," vážne na mňa pozrela, ale ja som jej stále nechcel veriť.

,,Fajn. A teraz už naozaj. Odíď," s tým som ju pustil a zdvihol na nohy.

,,Ale..." začala, no prerušil som ju.

,,Odíď," a odišla.

Ahojte :D Takže novú časť pridávam dosť skoro :3 Dúfam, že ste radi :D A táto časť sa mi zdá taká divná no, ale dúfam že sa vám bude aspoň trochu páčiť :D Neviem kedy pridám ďaľšiu, ale pokúsim sa čo najskôr ;)