My nightmare (Niall Horan FF/SK) ✔

30.časť

Posledné tri dni som sa s Niallom ani raz nerozprávala. Stále bol zavretý vo svojej izbe a ja tiež. Už ma ale takýto život prestáva baviť. Okrem Nialla tu nikto nie je. Louis a Liam odišli už dávno preč.

Stála som pri okne a sledovala práve vychádzajúce slnko, keď v tom som si všimla niekoho prejsť popred dom. Podľa blonďavých vlasov mi bolo hneď jasné, že je to Niall. Vyzeral, že sa ponáhľa.

Bola som už oblečená, a tak som sa rýchlo, ale potichu, rozbehla za ním. Von bola ešte zima, no nevnímala som ju. Prenasledovala som Nialla dobrých desať minút. Stále kráčal hlbšie a hlbšie do lesa. Už mi to začínalo liezť na nervy.

Snažila som sa od neho držať vždy najmenej šesť metrov a darilo sa mi to. Teda až do chvíle, kým som to trošku neprehnala. Nialla som úplne stratila z dohľadu a čo bolo ešte horšie, ostala som sama v lese. Rýchlo som z vrecka vytiahla mobil a v kontaktoch som našla Niallove číslo. Asi nie je moc dobrý nápad volať mu, ale ja to risknem. Dnes sa chcem vrátiť domov živá.

Hneď po prvom zazvonení sa spoza mňa ozvalo Niallove zvonenie. Ibaže hneď po prvom zazvonení Niall aj hovor zrušil. To bolo od neho fakt milé.

Pozorne som sa rozhliadla okolo seba, no nikoho som neuvidela. Slnko už vyšlo a slnečné lúče mi svietili do očí spoza hustých konárov stromov. Rozbehla som sa odtiaľ preč. To ale nebol dobrý nápad.

Listy popadané na zemi boli mokré a strašne sa mi na nich šmýkalo. A okrem toho som nevedela, kde vlastne som. Stále som bežala rovno a rovno.

No potom som začula ako niekto beží za mnou. Zastala som a pomaly sa otočila. Nech je to Niall...Prosím nech je to Niall!!!

Nebol to Niall.

Bol to Harry.

Stál kúsok predomnou a uškŕňal sa.

,,Čo ty tu tak sama, Lissa?"

,,Ja...nič. Hľadám Nialla," nervózne som zamrmlala.

,,Takže hľadáš Nialla. Zaujímavé. S tým ti moc nepomôžem. Ale ty by si mi s niečím pomôcť mohla," zákerne sa na mňa usmial, rukou si prešiel po vlasoch a začal sa približovať nebezpečne rýchlo ku mne.

Nečakala som ani chvíľu. Najrýchlejšie ako sa mi dalo som sa rozbehla preč. A Harry za mnou. V duchu som si nadávala, načo som ja sprostá išla vôbec von?!

,,Sakra stoj už konečne!" zakričal Harry tesne predtým, než som zakopla o nejaký kameň a nespadla na zem, plnú drobných ostrých skaliek, ktoré sa tam neviem odkiaľ vzali.

Rýchlo som sa vyštverala na nohy a pokračovala ďalej v behu, vedomá si toho, že Harry je len pár centimetrov za mnou.

Potom všetko prebehlo strašne rýchlo.

Prudký pád na zem.

Buchot.

Tupá bolesť.

Tma.

Niall

Pred niekoľkými minútami mi volala Lissa. Zložil som jej. Celú cestu sem ma prenasledovala, inak povedané ničila moje plány. Mám sa tu stretnúť s Amandou a to presne o dve minúty. U Amandy je ale meškanie úplne normálne.

Aj keď som stále na Lissu dosť naštvatý, dúfam, že je v poriadku. Neodpustil by som si, ak by sa jej niečo stalo.

,,Ahoj Niall!" spoza mňa sa ozval Amandim upišťaný hlas, ktorý vždy spôsobí, že na chvíľu ohluchnem.

,,Ahoj," usmial som sa na ňu.

,,Takže....prečo si ma volal?"

,,Len tak. Chcel som ťa vidieť," zamrmlal som a za pás si ju pritiahol bližšie k sebe. Amanda sa usmiala.

,,To sme sa ale naozaj nemuseli stretnúť v lese," zamračila sa na mňa. Hneď potom sa mi prilepila na pery, takže ju miesto nášho stretnutia asi tak strašne nenašvalo. Jednou rukou som sa jej prehrabol vo vlasoch. Mala ich úplne iné ako Lissa. Zatiaľ čo Lissine vlasy boli na dotyk hrozne jemné, tie Amandine presne naopak. A Amanda bola aj o dosť vyššia od Lissi, bola takmer vyššia ako ja. Práve preto som pri Amande nemal taký ten zvláštny pocit, že ju musím ochraňovať. A presne ten pocit mám pri Lisse.

Kurva. Ja tu porovnávam Amandu s Lissou! To by som nemal. Ale vlastne...

,,Daj pokoj!" odstrčil som Amandu od seba nabok, načo sa na mňa zarazene pozrela.

,,Čo to akože malo znamenať?!" zavrčala. Len som mykol plecami a rozbehol sa preč. Musím nájsť Lissu. A to hneď!

Les bol hustejší, ako som čakal. Na každom mojom kroku bol nejaký strom alebo krík, no nakoniec som ju zbadal. Ležala vo vysokej a mokrej tráve. Vo vlasoch mala kvapky krvi. Rifle celé dotrhané, s krvavými fľakmi. Z nosa jej tiekol malý vodopádik krvi.

Kľakol som si k nej. A vtedy sa spoza mňa ozval Harryho a Amandim hlas. Obaja rozprávali ticho a zrejme si mysleli, že ich nepočujem.

,,Harry povedala som, že ju máš poriadne zbiť! A ty si spravil len toto! Vieš predsa, aké problémi mi to dievča prinieslo!" vrčala Amanda.

,,No tak prepáč! A podľa mňa je kruté, aby som bil dievča. Aj to čo som jej spravil teraz ľutujem. A okrem toho, už sa ma nepokúšaj nájsť, odchádzam!" Harry na ňu kričal tak, ako by som si ja nedovolil. Potom obaja odišli.

,,Lissa," zašepkal som a slabo ňou zatriasol. Nereagovala.

,,No taaak. Lissa!" skúsil som to znovu. Tentokrát sa pohla a trochu otvorila oči.

,,Čo sa deje?" tichým hlasom sa ma spýtala.

,,Nič. Len si mala pravdu. Amanda je hnusná mrcha, ktorá si ani len nezaslúži žiť. A zase si schytala len kvôli nej," zavrčal som, no s možno som to trochu prehnal, pretože Lissa na mňa vystrašene pozrela.

,,Ale neboj. Už bude všetko v poriadku," zašepkal som a pohladil ju po líci.

Ahojte :) Prepáčte, že dlho nebola časť, ale nemala som vôbec čas písať... :/ Ďaľšia bude...skoro :D