My nightmare (Niall Horan FF/SK) ✔

2.časť

Prebudila som sa na niečom tvrdom a studenom. Hlava ma bolela a chvíľku mi trvalo kým som si spomenula čo sa vlastne včera stalo.

Ležala som v tmavej miestnosti s kamennou dlážkou. Cez malé okienko na stene presvitali mesačné lúče. Z toho som usúdila, že je ešte noc. Dvere boli pootvorené a všade bolo ticho. Niall ešte asi spí. Zrejme si myslel, že sa zobudí skôr ako ja, inak by tie dvere boli určite zamknuté. Aspoň myslím.

Pomaly a hlavne potichu som vstala zo studenej zeme a postavila sa ku dverám. Keď som ich otvorila trochu viac, nahlas zavŕzgali, až mnou trhlo. Ak Niall aj spí, toto ho muselo zobudiť.

Za dverami bolo dlhé schodisko, ktoré viedlo ku nejakým dokorán otvoreným dverám. Na stenách z oboch strán svietili staré lampy. Schody boli drevené a vyzerali dosť staro. Rýchlo som po nich vyšla hore, vŕzgali, no nie až tak strašne. Ocitla som sa na dlhej, tmavej chodbe, ktorá bola plná starých obrazov. Jeden z nich som si prezrela. Bol to obraz nejakej lúky. V jej strede bol strom, pod ktorým sa naháňali deti. Bol by to celkom normálny obraz, keby nenaháňali vlkov s dlhými a ostrými tesákmi.

Prešla som cez celú chodbu a zastala pred dverami na jej konci. Boli zavreté a tak som ich otvorila a pomaly vošla dnu. Tieto dvere nevŕzgali.

Ocitla som sa v obrovskej miestnosti. Steny v nej boli čierne, skrine a ostatné poličky zase červené, no uvidela som aj pár bielich. V strede izby bola obrovská posteľ a na nej spal Niall.

Spal naozaj tvrdo. Našťastie ho nezobudilo to vŕzganie dverí dole. Skoro som vybuchla smiechom. Niall totiž stískal plyšového zajačika. Hoci ak mám pravdu povedať, bol s ním zlatý.

Stála som tam a sledovala ho, no už som to nevydržala a vybuchla smiechom. Nialla to, samozrejme zobudilo. Odhodil plyšového zajačika a zabíjal ma pohľadom.

,,Čo tu chceš?" zavrčal. Hlas mu znel trochu unavene a zároveň nahnevane. Ani sa mu nečudujem. Zastihla som ho uprostred noci ako sladko spí a stíska pritom plyšového zajačika, ktorý sa teraz válaľ niekde na zemi.

Neodpustila som si poznámku na jeho adresu.

,,Tak takto sa ty staráš o zajačika?"

Niall mi venoval ešte jeden vražedný pohľad a o chvíľu už stál pri mne a pritláčal ma ku stene.

,,Je ti niečo smiešne? Lebo ak áno...nemám problém vyhodiť ťa odtiaľto a poslať ťa rovno za tvojím bračekom a zachraňuj si ho sama," zasyčal. Hneď na to ma pustil a vyparil sa preč.

Ak mám povedať pravdu, Darrena by som najradšej zachránila sama. Nemôžem dovoliť aby sa mu niečo stalo. Už pre mňa toho spravil dosť, teraz je rad na mňa. Lenže sama ho zachrániť nedokážem. A možno dokážem,no nechcem riskovať.

Vyšla som von z Niallovej izby s tým, že ho nájdem, no on stál na chodbe a opieral sa o stenu. Zamyslene hľadel pred seba a ani si ma nevšimol, pokým som ho neoslovila.

,,Niall? "

,, Čo chceš?" zamrmlal, ani na mňa nepozrel. Svoje modré oči stále upieral pred seba.

,,Kde vlastne držia môjho brata? "

,, Neviem. Dala si mi moc ťažkú otázku," uškrnul sa a na chvíľu na mňa konečne pozrel. Ale naozaj len na chvíľu. Zaujímavejší mu prišiel obraz nejakej skaly pred ním.

,, Fajn. Tak ja teda idem a nájdem ho sama, " sykla som o vybrala sa ku obrovskému točitému schodisku, ktoré zrejme viedlo na prízemie. Ďaleko som sa však nedostala. Niall sa zrazu zjavil predomnou.

,,Nikam nejdeš. Odteraz ma budeš poslúchať, inak ti nezaručujem, že tvoj brat prežije. A mimochodom, tu nejde o život len jemu ale hlavne tebe. Ak by niekto zistil, že ťa tu schovávam, zabili by teba a možno aj mňa. A ja naozaj nechcem prísť o život kvôli tebe," vyhlásil. Jeho oči sa strašidelne leskli zlosťou keď mi to vravel.

,,A teraz mi zmizni z očí. Choď tam," prikázal mi a ukázal na biele dvere, z ktorých sa už pomaly začínala odlupovať farba.

Ostala som stáť na mieste, mračiac sa na neho.

,,Niečo so..." došlo mi čo chcel povedať, no nestihol to. Niekto s kapucňou na hlave vybehol hore, zložil si kapucňu a prekvapene skákal pohľadom z Nialla na mňa.

,,Niall! To koho si sem priviedol?" zavrčal. ,,Veď to je len obyčajné ľudské dievča," odfrkol keď si ma lepšie prezrel.

,, To je na dlho. Potom ti to vysvetlím," uistil ho Niall a zadíval sa mi do očí. ,,Lissa, toto je Liam, môj starý kamarát. Nemusíš sa ho báť. Je tiež lovec upírov,"

,,Hmmm, takže Lissa. Pekné meno," šepol a usmial sa na mňa. Odvtedy čo ma sem Niall dotiahol je Liam prvý človek, ktorý sa na mňa usmial, a tak som mu úsmev s radosťou oplatila.

,,Ďakujem," šepla som. Niall škaredo zazrel na Liama a potom aj na mňa. Akurát že na mňa zazrel ešte škaredšie.

,,Dosť bolo rečičiek. Liam počkaj ma dole, hneď za tebou prídem," zamrmlal si skôr sám pre seba. Liam ho ale poslúchol a o chvíľu ho už nebolo.

,,A ty," otočil sa ku mne. ,,Choď do tej izby a nevychádzaj z nej kým ti to nedovolím,"

,,Nie si môj otec! Nebudeš mi rozkazovať!" odsekla som a hneď som aj oľutovala ten drzý tón môjho hlasu. Niall ma chytil za zápästie, otvoril tie staré biele dvere a sotil ma dnu.

,,Veď počkaj. Neželaj si ma keď Liam odíde," s tým zabuchol dvere a preistotu ma aj zamkol.

Super. Som tu zamknutá a naviše je na mňa Niall naštvaný.

Nemala som čas poobzerať si miestnosť, do ktorej ma Niall zavrel. Rýchlo som prešla k veľkému oknu.

Ešte stále bola noc. Od domu viedol lesný chodníček, pri ňom boli veľké lampy, takmer také rovnaké ako tie v meste, v ktorom som bývala predtým. Všade naokolo boli postavené rôzne domy. Vyzeralo to tu vlastne celkom pekne, až na to že v tých domoch bývajú upíri, a ak by som sa odtiaľto pokúsila ujsť, chytili by ma a zabili.

Myslím, že Niall spomínal niečo o tom že je lovec upírov no preto aby tu mohol žiť a postupne ich zabíjať, hoci doteraz nezabil ani jedného, tiež sa hrá na upíra. Musí mu to ísť naozaj dobre, pretože nik nevie že je len obyčajný človek. A možno ani on nie je úplne obyčajný...

Takžeee...nová časť :D :3 ešte taká o ničom ale ďaľšia už bude oveľa akčnejšia :) :D už to mám naplánované ^^ :D

Ďakujem za komentáre a votes pri prvej časti :) ^^ ♥
A prosím si nejaké názory k tejto :D :) môžu byť aj negatívne :) ďaľšia časť bude v nedeľu :D alebo zajtra :)