My nightmare (Niall Horan FF/SK) ✔

20.časť

Ráno ma prebudil niekoho krik. Ani som sa nemusela namáhať, aby som zistila že patrí Darrenovi.

Do okna už svietili silné slnečné lúče, ktoré ma nachvíľu oslepili. Už bude asi veľa hodín a ja meškám do školy.

Rýchlo som vystrelila z postele a rozbehla sa dole k Darrenovi. 

Ten stál pri okne. Na zemi pod ním som videla len mláčku krvi. Ani neviem, či to vlastne bola jeho krv.

,,Darren?" potichu som ho oslovila. Ešte v tej sekunde sa rýchlo otočil. V očiach mal vražedný výraz a v ruke nôž. Celú pravú ruku mal od krvi.

,,Čo tu chceš?!" zavrčal nejakým zvláštnym, hrubým hlasom. Taký som u neho ešte nepočula. Vystrašene som cúvla dozadu, pretože Darren sa ku mne nebezpečne rýchlo blížil.

,,Vypadni! Hneď teraz! Lebo ťa zabijem!" jačal, a ja som ne neho len neveriacky zazerala.

,,Nepočula si? Vypadni!" zopakoval znovu, ešte hlasnejšie. Stále mi nedochádzalo, čo sa deje. Ale ak s tým ma nieči spoločné Amanda, už sa naozaj naštvem.

Vybehla som hore schodmi. Naštvané výkriky môjho brata sa pomaly strácali, až napokon stíchli úplne. Dvere na mojej izbe som otvorila tak rýchlo a prudko, až narazili do steny.

To ma ale netrápilo. Rýchlo som sa prezliekla do toho, čo som našla ako prvé. Ani ma nezaujímalo, ako to vyzerá. Z postele som schmatla mobil a rýchlo sa rozbehla naspäť dole.

Vyzeralo to tam presne tak, ako vravela mama, že nechce aby to tu vyzeralo. Vázy boli popadané a porozbíjané na zemi. Hlina z kvetináčov bola rozsypaná na veľkom bielom koberci, ktorý sa ťahal cez celú obývačku. Na zemi boli tiež črepiny z porozbíjaných kvetináčov a potrhané kusy kníh.

Kedže si ma Darren nevšimol, vybehla som von. Slnko svietilo a ulice boli poloprázdne. Nevedela som, kam mám ísť. Mame som volať naozaj nechcela. A stále tu bola ešte jedna vec. Vôbec nič z dnešného ráno mi nedávalo zmysle. Nevedela som, čo sa Darrenovi stalo. Len tak som ušla.

Teraz neviem kam mám ísť. Prenasleduje ma Amanda, teda aspoň niečo také tuším. A ak by som sa vrátila domov, bola by to ssmovražda.

Do tváre mi zasvietili ostré lúče slnka. Nachvíľu ma to oslepilo. Von bolo strašné teplo. Ešte včera pršalo a dnes už svieti slnko.

Nervózne som vybrala mobil z vrecka a trasúcimi sa prstami našla Niallove číslo v kontaktoch. Zdvihol mi hneď.

,,Čo sa deje Lissa?" rozospato zamrmlal. Asi sa len teraz zobudil.

,,Prepáč, že ťa ruším, ale Darrenovi šiblo a chcel ma zabiť," zavrčala som. Z mobilu sa ozval len šuchot periny a neskôr aj dupot po schodoch.

,,Ja...asi viem čo sa stalo. Kde si teraz?" spýtal sa ma. Rozprával to vystrašeným hlasom. On sa bál. Prvýkrát odkedy ho poznám sa bál.

,,Pred domom," zamrmlala som.

,,Fajn. Počkaj tam na mňa. Prídem po teba," vyhlásil a hneď na to zložil. Ani som nestihla odložiť mobil do vrecka, ako duch sa predomnou zjavila Amanda.

Vystrašene som chcela odskočiť nabok, lenže sa mi podarilo skočiť akurát tak bližšie ku nej.

,,Ale ale. Nebodaj sa ma bojíš?" ironicky sa zasmiala. Chcela som jej na to niečo povedať, ale ona mi skočila do reči. ,,Nemusíš mi odpovedať. Ja viem, že áno. A teraz pôjdeš so mnou!" vyhlásila hlasom, ktorému by som sa neodvážila odporovať.

Len som začala pomaly cúvať dozadu. Amanda sa znovu zasmiala, odniekiaľ vytiahla nôž a skôr ako som stihla zareagovať, nôž mi zabodla rovno do nohy. Od bolesti sa mi podlomili kolená a pristála som na zemi.

,,Ostaň stáť tam, kde si!" nôž si zobrala, prudko mi zdvihla ruku do vzduchu a krvavý nôž si utrela do môjho rukávu.

Cítila som, že sa už-už rozplačem. Niall sem určite nestihne prísť a Amanda ma unesie. A potom...potom ma zabije.

,,Amanda! Hneď od nej vypadni!" škrípanie bŕzd auta a následne Liamov krik ma vytrhol z mojich trochu deprimujúcich myšlienok.

Amanda na neho nenávistne zazrela, ale stále stála nadomnou a nôž držala vo vzduchu.

,,Niečo som ti povedal!" Liam sa začal pomaly blížiť ku nám, až bol od nás vzdialený len pár centimetrov.

Zdvihla som hlavu, aby som zistila, či s Liamom prišiel aj Niall. Nie. Neprišiel. Auto malo dokorán otvorené dvere a v jeho blízkosti sa nikto nenachádzal.

Tentokrát sa mi už nepodarilo zadržať slzy. Z očí mi ich vypadlo hneď niekoľko naraz. Niall neprišiel.
Zrazu sa ozval Amandin výkrik. Krátko po ňom dopadla vedľa mňa.

,,Musel som to spraviť," zamrmlal Liam a kľakol si vedľa mňa. ,,Poď, ideme. Amandy sme sa stále nezbavili, ale máme aj horšie problémy. Napríklad únoscovia tvojho brata ťa prenasledujú. Ale všetko dôležité ti vysvetlím doma. Toto je len začiatok,"

,,Kde je Niall?!" prudko som sa posadila, až sa mi z toho zatočila hlava a Liamova ruka ma zatlačila späť na studenú zem.

,,Kľud. On príde," šepol a ukľudňujúco ma pritom pohladil po čele. Keby to tak teraz spravil Niall.

,,Kedy?" spýtala som sa uplakaným hlasom. Slzy mi stále tiekli z očí ako dva slané vodopády.

Liam sa usmial. ,,Už je tu,"

Niall si zrazu tiež kľakol vedľa mňa a objal ma. ,,Ako tak pozerám, chýbal som ti," zamrmlal a usmial sa na mňa.

,,Áno," prikývla som. Niall mi palcom zotrel slzy a zodvihol ma zo zeme. Pritlačila som sa k nemu.

,,Ale teraz už poďme domov. Tu je to nebezpečné,"

Ahojteee :D Nová časť dnes ako som sľúbila :3 Chcela som pridať už včera, ale nestihla som -_- Dúfam, že sa vám páčila a to je asi všetko :D Ozaaaj...zachvíľu pridám nový príbeh... :3 A ďaľšia časť v sobutu :3