My nightmare (Niall Horan FF/SK) ✔

14.časť

Ráno bolo dlhé a ťažké. Prebudila som sa v neznámej posteli, zakrytá studenou perinou. Vedľa mňa ležal Niall. Na blonďavých vlasoch sa mu leskli kvapky tmavočervenej krvi. Ešte spal. Sledovala som, ako sa mu pomaly dvíha hrudník. Slabo sa usmieval, asi sa mu snívalo niečo pekné.

Odtrhla som od neho zrak, aj keď len veľmi ťažko a rozhliadla sa po miestnosti, v ktorej sme boli. Stále bola noc, takže som toho moc nevidela. Iba okno, do ktorého svietili slabé mesačné lúču. Zdalo sa mo to tu strašne známe, len som si narýchlo nevedela spomenúť, kde to vlastne sme.

V tom niekto zašepkal, myslela som, že to bol Niall. Pozrela som na neho. Stále spal ako zarezaný. Lenže šepot sa ozval znovu a tentokrát hlasnejšie a bližšie. Pomaly som si ľahla a radšej sledovala Nialla. Bol zlatý keď spal. Až na tie vlasy, zašpinené od krvi. Tie vyzerali trochu strašidelne.

Zase niekto zašepkal. Opatrne som chytila jeho ruku a prisunula sa bližšie k nemu. Ruku mal studenú ako ľad. Aj keď spal, preplietol si so mnou prsty a potiahol ma bližšie k sebe.

,,Niall," šepla som, dúfajúc že sa zobudí. Nanešťastie ďalej spal a ani nezaregistroval, že ho volám.
Vstala som z postele a so zasvietením mobilom sa ponáhľala ku dverám na druhej strane izby. Boli prekvapivo odomknuté. Pootvorila s ich a vyšla na chodbu.

Ani nie za sekundu mi došlo, že sme u Harryho. Potvrďoval to ešte Harry, ktorý stál vo dverách oproti tým, z ktorých som vyšla ja.
Najskôr si ma nevšimol, no potom až nadskočil od strachu.

,,Preboha Lissa! Ani som si ťa nevšimol!" zapišťal, odstúpil odo dverí a pohľadom ukázal na izbu, v ktorej ešte stále leží Niall. ,,Čo robí?" spýtal sa.

,,Spí," šepla som a pozrela na Harryho. Vošiel dnu a zadíval sa na spiaceho Nialla. Prišla som k nemu. ,,Ehmm, Harry. Čo sa včera stalo?"

,,Ja...neskôr sa dozvieš," zarazene zamrmlal a rýchlo sa postavil k Niallovy. ,,Niall! Vstáj. Hádaj kto prišiel,"

Nechápavo som zazrela na Harryho. Nechápala som až dve veci. Kto prišiel a prečo sa dozviem čo sa včera stalo až neskôr.

Niall zamrmlal niečo škaredé a pretočil sa na bok.

,,Lissa?" ozval sa zrazu.

,,Hmmm?"

,,Kde si?" spýtal sa v polospánku. Harry sa potichu zasmial, začo si od Nialla vyslúžil ďaľšie neslušné slová.

,,Tu," šepla som a sadla som si k nemu.

,,Ale pred..." Harry mu zrazu skočil do reči. ,,Tak Niall, hádaj kto prišiel!" vrčiac z neho strhol perinu, bleskovo skočil k dverám a zasvietil svetlo.

Niall sa zamračil a tvár si zakryl vankúšom.

,,Fajn. Ak chceš aby som na teba vylial ľadovú vodu, nemám problém to urobiť," zasmial sa Harry a na chvíľu sa vyparil z izby.

Ostali sme tam len sami dvaja. Sadla som si k Niallovy, ktorý sa už medzitým postavil a pozrel na mňa.

,,Kto prišiel?"

,,Netuším," zamrmlala som. Nasledovalo dlhé a trápne ticho, ktoré som pri Niallovy ešte nikdy nezažila. Do izby svietili teraz už ostré slnečné lúče. Keď sa tak nad tým zamyslím, ani netuším aký je dnes deň. Vlastne ani netuším ako dlho som tu. Ale jedno viem isto. Letné prázdniny sú už určite v plnom prúde.

Do izby zrazu vtrhol Harry. Za ním sa sem pomaly vláčilo nejaké dievča. S dlhými gaštonovo hnedými vlasmi, modrými očami a netvárilo sa moc šťastne. Zvlášť keď ma zbadala.

,,Amanda!" Niall prekvapene vykríkol a rozbehol sa k nej. O chvíľu sa už objímali a usmievali ako dva slniečka. Nialla som nikdy predtým nevidela takto sa usmievať. Harry sa len škeril a ja som sa nenápadne vytratila von z izby. Naozaj som nevedela, kto to dievča je a čo tu robí.

Na chodbe ma však zastavil Liam. Vynoril sa z dverí, popri ktorých som práve vtedy prechádzala.

,,Kam sa tak ponáhľaš?" zasmial sa a postavil sa predomňa tak, aby som nemohla ísť ďalej. Chcela som ho odstrčiť, lenže to bolo ako tlačiť do betónového stĺpu. Ani trochu som s ním nepohla. On sa na mňa len usmieval.

,,Uhni," zavrčala som a znovu som sa ho posnažila odsunúť. Dopadlo to rovnako. V tej sekunde ma Liam stihol chytiť za ruku a potiahnuť do izby, ktorá bola asi jeho.

Bola takmer rovnaká ako tá, v ktorej sme boli ja a Niall. Ticho som si sadla na posteľ, zatiaľ čo si Liam sadol za mňa a nespúšťal zo mňa zrak.

,,Ehmm, Lissa. Pokiaľ chceš aj naďalej trucovať, ja ti v tom nebránim. Ale myslím, že by bolo ľahšie ak by si mi hneď povedala, čo sa stalo," vyhlásil kľudným hlasom. Aj naďalej som nehybne ostala sedieť na posteli. Nechcelo sa mi s nikým rozprávať. A už vôbec nie si Liamom, hoci ani trochu netuším prečo. Po chvíli som sa k nemu ale predsa len otočila.

,,Prišla sem nejaká Amanda a...a...ona sa tam s Niallom objímala a...tak divne sa usmievali" zafňukala som, vedomá si toho, že zniem ako dvojročné dieťa. Liam sa pousmial, začo by som ho najradšej odstrelila niekde naozaj ďaleko.

,,Takže Amanda. Len sa neboj, s Niallom sú kamaráti už takmer od desiatich rokov. Amanda je upírka. Nevie o tom, že Niall je lovec a keby sa to dozvedela, bolo by zle," naďalej sa usmieval. ,,Tí dvaja sa nevideli už presné dva roky,"

,,Ale..." začala som, no Liam ma prerušil. ,,Nežiarli. Amanda je...Niall vie aká je a nikdy by si s ňou nič nezačal. Je to len jeho dobrá kamarátka. Ale na tvojom mieste by som si na Nialla dal lepší pozor," žmurkol na mňa.

,,Posnažím sa,"

,,A ešte jedna vec. Amanda nám prišla pomôcť. Nie všetko zničiť," s tým ma potiahol preč z postele a o chvíľu sme už kráčali chodbou späť za Niallom.

,,Nemal mi to vysvetliť Niall?" spýtala som sa.

,,Myslím, že to je jedno," usmial sa a krátko na to zastal. ,,Viem, kde je tvoj brat. A je v poriadku,"

Pozrela som na neho pohľadom, ktorý mu jasne naznačoval, že chcem vedieť viac.

,,Rozprával som sa s ním. Vravel, že sa s tebou potrebuje porozprávať o niečom vážnom. A to čo najskôr. Ideme,"

Ahojteee :D Prepáčte, že je nová čssť až takto neskoro, ale ja naozaj nemám veľa času písať -_- a okrem toho som túto časť napísala len tak...že proste...aby sa tam tá Amanda už konečne dostala. Lebo v príbehu je dôležitá :D tak dúfam, že sa páčilo :) názori si prosííím :D A ďakujem za všetky komentáre, prečítania a hlasy, ktoré tento príbeh mám :O som nečakala, že ich bude tak veľa :O :D Ďaľšia časť v sobutu :)