My nightmare (Niall Horan FF/SK) ✔

24.časť

Lissa

Neviem, ako dlho som spala. Dokonca si ani nič zo včera nepamätám. Samozrejme, až na hroznú bolesť v mojej hlave a to je všetko.

Ležala som v slnkom zaliatej miestnosti, v ktorej nebol nikto okrem mňa.

Hlava ma už nebolela, no stále som sa cítila nejako divne. Cítila som sa sama. Nemôžem poprieť, že mi Niall chýba. Chcela by som ho vidieť aspoň na chvílu. Aspoň nachvíľu sa k nemu pritisnúť. Strašne mi to chýba.

Dvere na malej izbe, v ktorej som bola zavretá, sa zrazu rozrazili. Stála v nich Amanda. Dlhé gaštanovo hnedé vlasy mala zapletené do krásneho vrkoča, ktorý jej visel popri pleci. Prvýkrát som ju videla takto. Väčšinou máva vlasy rozpustené.

,,Dobré ráno, Lissa. Darren by ti zachvíľu mal doniesť nejaké čisté veci na prezlečenie a niečo na jedenie, aby si nám tu neurela hladom," milo sa na mňa usmiala a ja som neverila vlastným ušiam. Ona...je ku mne milá. No čo už k tomu dodať. Asi len: Aj zázraky sa niekedy dejú.

,,Ehmm...fajn," zamrmlala som a úsmev jej opätovala. Amanda sa mi otočila chrbtom a zmizla vo dverách, ktoré následne silno zabuchla a zamkla. Zamračila som sa na ne. Nemám rada, keď ma niekto niekde zamyká. Ale poslednú dobu sa mi to stáva dosť často.

Dvere sa znovu otvorili a tentokrát v nich stál Darren. V tej chvíli som nevedela či sa mám báť, tešiť alebo hnevať. Plánovala som, že Darrena sa už v živote nepokúsim nájsť.

,,Ahoj sestrička," uškrnul sa a podal mi kôpku nejakých vecí. Opatrne som si ju zobrala, pričom som mu hľadela do očí a hľadala som v nich aspoň kúsok ľútosti. Ibaže Darren vyzeral tak, že sa dokonca teší z toho že jeho mladšiu sestru sa chystajú zabiť.

,,Ďakujem," zamrmlala som. Darren len prikývol a ďalej sa na mňa uškŕňal.

,,Rýchlo sa prezleč. Zachvíľu sem príde Harry a zoberie ťa na raňajky. Povôdne som mal ísť s tebou ja, ale mám dôležitejšie veci na práci," žmurkol na mňa a s tým zmizol. Dnes odomňa všetci utekajú. No našťastie sú to všetko ľudia, s ktorými by som dobrovoľne veľa času nestrávila.

Prezrela som si veci, ktoré mi Darren dal. Boli to vlastne len červené šaty, ktoré mi keď som si ich obliekla siahali nad kolená. Podobné mala oblečené aj Amanda. Len som nad nimi skrčila nos, červená sa mi nikdy nepáčila.

,,Dobré ráno, Lissa," do miestnosti vtrhol Harry. Pozrel na mňa a premeral si ma skúmavým pohľadom. ,,Vidím, že s výberom šiat nie si moc spokojná,"

,,Nie," zavrčala som.

,,Ani som nečakal, že sa ti budú páčiť. Počkaj tu chvíľu," milo sa na mňa usmial. Sadla som si na studenú dlážku. Pripadám si, ako na natáčaní nejakého filmu. Najskôr prišla Amanda, povedala mi pár slov a hneď aj odišla. To isté Darren. A teraz aj Harry. Až na to, že na natáčaní filmu sa ľudia nestriedajú, keď niečo pokazia. Jednoducho idú odznovu.

Harry prišiel o pár minút, niesol niečo čierne. Hodil mi to, a ja som zistila, že sú to šaty. Presne také isté, ako mi dal Niall.

,,Sú to úplne tie isté," vyhlásil Harry a ja som sa na neho usmiala.

,,Ďakujem,"

,,Nemáš začo. Keď sa prezlečieš príď za mnou. Čakám ťa na chodbe," Harry znovu zmizol za dverami. Rýchlo som si prezliekla šaty a tie červené nechala len tak pohodené na zemi. Potom som vyšla za Harrym, ktorý už netrpezlivo čakal na chodbe.

,,Poď za mnou," zašepkal a pomaly sa vybral ku schodom na konci chodby.

Bezslova sme išli po prázdnych kamenných chodbách asi desať minút, v tom sa ale odniekiaľ ozval výkrik. Hneď som spoznala, komu patrí.

,,Niall!" zapišťala som a chcela sa rozbehnúť, odkiaľ znovu vyšiel ďaľší výkrik. Lenže Harry ma zastavil. Chytil ma za zápästie a ťahal ďalej.

,,Tak na to zabudni," zavrčal.

,,Ty zabudni na to, že pôjdem s tebou!" zakričala som dosť nahlas a vytrhla sa mu. Počula som, ako Harry zanadával a niekto k nemu pribehol.

Výkril sa ozval znovu a mne bolo jasné, že ide z podzemia. Bežala som za ním, ibaže za mnou bežal Harry a spolu s ním ďaľší ľudia. Musela som zrýchliť, no strašne sa mi šmykálo. Na nohách som nič nemala, pretože mi Darren nič nedoniesol a v mojich premoknutých teniskách som chodiť nemohla.

,,Niall!" zakričala som. To už som ale musela byť blízko. Krik vychádzal z dverí, ktoré boli hneď oproti mne. Rozrazila som ich. Miestnosť bola malá. A boli v nej len traja ľudia. Niall, Louis a Amanda. Nialležal na zemi a ruku mal bejako divne vykrútenú, no keď som tam prišla, pohol s ňou. Po celom tele mal modriny. A tričko mal na bruchu trochu krvavé.

Amanda stála nad ním a Louis sa na to všetko len bezmocne prizeral. Pochopila som, že ak by mohol, Niallovy by pomohol ale práve to nemohol.

Na zemi neďaleko mňa sa povaľoval krvavý nôž, chytila som ho do ruky a prudko ho hodila do Amandy. Zabodol sa jej do brucha a ona s krikom spadla na zem.

,,Tak to bolo presné," Niall sa na mňa slabo uškrnul. Posadil sa a odtiahol sa čo najďalej od Amandy. Louis medzitým zavrel dvere a ešte ich aj zamkol.

Vrhla som sa na Nialla, ktorý sykol od bolesti.

,,Lissa...trochu brzdi. Všetko ma bolí," zasmial sa Niall. Aj tak ma ale pevne zovrel v náručí.

,,Kde si bol tak dlho?" šepla som mu do ucha.

,,Dlho? To nebolo až tak dlho,"

,,Pre mňa áno," zamrmlala som a on sa len pousmial.

,,Prepáč," naše pery sa na chvíľu spojili. Pritlačila som sa bližšie k Niallovi. Ráno by ma ani nenapadlo, že sa dnes dostanem takto blízko k nemu. Teraz by som takto ostala už najradšej navždy. Ale to sa nedá.

,,Odkiaľ máš tie šaty?" zamrmlal Niall.

,,Od Harryho," usmiala som sa a Niall tiež.

,,Mám taký pocit, že Harry vie veľmi dobre kde sme, ale tak rýchlo nás nenájde," s tým sa mi znovu prilepil na pery. Opatrne som ho pohladila po krvavom bruchu. Niall znovu sykol od bolesti, ale nič nepovedal. Len sa mi nepritómne hral s vlasmi a pevne ma stískal.

Ahojteeee :D Tak dúfam, že som vás nenaštvala tým, že je nová časť až dnes... :( Ešte som predsa napísala jesnu celú časť z Lissiného pohľadu :D :) :33 Ale nemala som posledné dni čas :/ V pondelok som prišla z kúpelov...takže teraz budem musieť v škole veľa dobiehať -_- Ale už som sa rozhodla a dokonca budú už len tri časti :) A ďaľšia časť v sobotu :3 :D