My nightmare (Niall Horan FF/SK) ✔

9.časť

V tej chvíli ma zaujímala len jediná vec. Kto tie obrazy namaľoval?

Nemala som čas dlho nad tým uvažovať, pretože som začula, ako niekto prešiel po chodbe.

,,Čo tu chceš?" dvere slabo zavŕzgali a o chvíľu už v nich stál Harry.

,,Ja...ehmm, nič. Len som ťa hľadala a nejako som sa dostala sem," vykoktala som prvú výhovorku, ktorá ma napadla. Asi neznela moc presvedčivo, pretože Harry pozdvihol obočie a zamračil sa na mňa.

,,Myslela si si, že budem v tejto zamknutej izbe?" uškrnul sa a slovo ,,zamknutej,, zvýraznil.

,,Nie," odsekla som. 

,,Tak sa teda vráť späť do svojej izby a na to čo si tu videla láskavo zabudni," zasyčal. Oči mu sčerveneli a zákerne sa na mňa usmial. Vystrašene som začala cúvať dozadu, no Harry sa približoval čoraz bližšie ku mne. ,,Alebo ti pomôžem zabudnúť ja,"

,,Ehmm, nie. Naozaj nemusíš," vykoktala som, aj keď to bolo úplne zbytočné. Harry sa zasmial a jeho oči stratili červenú farbu. Znovu boli zelené. Chvíľu som si dokonca myslela, že si len robil srandu a chcel ma vystrašiť, no potom mi na čelo priložil dlaň a ja som pocítila strašnú bolesť. Harry na mňa sústredene hľadel a mne stále nedochádzalo, čo sa deje.

Hlava mi už išla prasknúť od bolesti. Podlomili sa mi kolená a zvyšok si už nepamätám.

O tri dni neskôr

Prebudila som sa v slnkom zaliatej izbe. Nikto okrem mňa v nej nebol. Chvíľu mi trvalo spomenúť si čo tu vlastne robím. Niall musel niekde naliehavo odísť. Poslal ma k Harrymu. Keď som sem prišla Harry mi ukázal moju izbu a... To bolo všetko načo si spomínam.

Natiahla som sa za svojím mobilom, ktorý bol položený na nočnom stolíku vedľa postele. Veľké číslice na obrazovke ukazovali, že je desať hodín ráno. A podľa dátumu v mobile už prešli tri dni, odkedy som sem prišla! Neveriacky som hľadela na mobil. Myslela som , že som tu jeden deň, možno tak jeden a pol dňa, ale tri dni určite nie.

Niekto otvoril dvere a potichu si sadol ku mne. Zsvihla som zrak od mobilu a zbadala Louisa. Uškŕňal sa na mňa.

,,Kde je Niall?" tak znela moja prvá otázka. Louis sa ticho zasmial a mykol plecami.

,,Už dlho nedal o sebe vedieť," povedal.

,,Stalo sa mu niečo? A prečo si nepamätám na to čo sa stalo pred pár dňami?" vyhŕkla som. Louis sa na mňa len pobavene uškŕňal a bol ticho.

,,A čo ťa tak zrazu zaujíma kde je Niall? Nemala by sa na neho byť ešte naštvaná?" pýtal sa. A vlastne mal pravdu. Naozaj by som mala byť na Nialla naštvatá. Nechal ma samú v tom lese a odišiel. A to nie je všetko.

,,No...do toho sa nestaraj," zavrčala som Louis na mňa urazene zazrel. ,,A...ako dlho tu už som?"

Louis zarazene otvoril ústa a chvíľu nevedel čo má povedať. ,,Ehmm, s-si tu tretí deň," vykoktal nakoniec.

,,Ale mne sa nezdá, že by som tu bola už tri dni," zamračila som sa na neho a on znervóznel.

,,Vieš, ty si spadla a buchla si si hlavu a potom...no...nechceli sme ťa budiť," šepol a usmial sa na mňa, no mne sa to stále nezdalo.

,,Hmmm," zamrmlala som a postavila sa k veľkému oknu. Louis ostal sedieť na posteli. ,,Naozaj sa Niall neozval?"

,,Bože Lissa. Povedal som nie a myslím to úplne vážne," zasmial sa. ,,Ale dnes už možno príde. Len vydrž," postavil sa ku mne.

Chvíľu sme tam len tak stáli a rozprávali sa.Teda väčšinou sme sa len smiali, ale to bolo jedno.

Stíchli sme, až keď veľké čierne auto zastalo na zablatenej ceste pod oknom a z neho vystúpil Liam s výrazom, z ktorého sa nedalo nič vyčítať. Myslela som, že Niall vystúpi za ním, no to sa nestalo.

Rýchlo som vybehla von z izby. Chodba bola prázdna. Zdola som začula Harryho hlas, s niekým sa rozprával. Zrejme to bol Liam.

Rozbehla som sa za nimi a omylom som do niekoho narazila. Do Liama. Za ním išiel Harry a z jeho pohľadu sa nedalo nič vyčítať.

,,Kde je Niall?!" vyhŕkla som, ani jeden z nich sa však neozval. ,,No taaak, kde?"

,,Stratili sme ho," zasyčal napokon Liam.

,,Ako ste ho mohli stratiť?" Louis sa zrazu zjavil pri nás a nechápavo hľadel na na Liama.

,,Vravel, že si len potrebuje odskočiť a že ho mám počkať. Lenže už sa nevrátil. Ja neviem čo sa stalo!" zamrnčal. Jeho hlas znel tak trochu zúfalo a smutne.

,,Skúšal si ho aspoň pohľadať?" spýtal sa Harry. Liam pokrútil hlavou a Louis s Harrym si naraz povzdychli.

V tom sa rozleteli vchodové dvere. Chcela som sa rozbehnúť dole, no Harry ma zastavil. ,,Nevieš kto to je. Počkaj tu," takmer nečujne šepol a ponáhľal sa dole. Louis s Liamom ostali stáť pri mne a vymieňali si pohľady.

Ja som nervózne hľadela na predseba, dúfajúc, že to prišiel Niall. A dúfala som správne. Spolu s Harrym vybehli ku nám a obaja sa uškŕňali.

,,Niall, tak toto mi už nerob," uškrnul sa Liam. Niall na neho pozrel, akoby nechápal o čom hovorí a potom sa zasmial.

To som ho už ale ja dusila v mojom objatí.

,,Tebe čo je?" smial sa a tiež ma objal. ,,Vedel som, že ti budem chýbať," šepol mi do vlasov.

,,Ty si mi nechýbal. Len som sa o teba bála," zavrčala som.

,,Ale to znamená, že som ti chýbal,"

,,Nie!"

,,Ale áno. A už tíško. Hneď teraz ti musím niečo ukázať,"

Takžeee :D Ja som fakt strašne šikovná lebo sa mi podarilo pridať túto časť ešte skôr ako som ju dopísala :DDD potom som to ale rýchlo vymazala takžeeee :DDD

A strašne moc vám ďakujem za 1K prečítaní ^^ :D ste ma potešili :D
A to je všetko :) 3 :D