,,Keby si ma vyhodila tu?" spýtala som sa Nat pár domov od toho Oliverovho.
,,Hm, jasné," povedala a pomaly zastavovala pri krajnici.
,,Nezabudni voláš sa Beverly," pripomenula mi a podávala mi môj shieldom vytvorený občiansky preukaz. Nad čím som len pretočila očami, prehrabla si vlasy a vzdychla.
,,Myslíš, že je to dobrý nápad?" mala som pochybnosti.
,,Rozhodne," povzbudil ma Nat a ja som opúšťala auto s rozklepanými nohami a žalúdkom ako na vode.
*Oliver*
Miestnosťou sa ozval tichý zvuk zaklopania. Takto klope len Stárková. Mama prešla k dverám a otvorila ich.
,,Dobrý deň," mamine obočie sa zvraštilo a ja som vedel, že musím niečo urobiť
,,Mami toto je moja spolužiačka mala...mala sa k nám prísť učiť, ja...zabudol som ti to povedať," povedal som prvé čo mi prišlo na rozum.
,,Dobrý deň," odzdravila ju mama.
,,Myslím, že mi sme sa ešte nestretli," vystrela ruku smerom k Morgan.
,,Som Oliverova mama," predstavila sa a uštedrila jej jeden zo svojich pohŕdavých úsmevov. Je pravda, že Morgan vyzerala akoby šla z pohrebu, ale aj tak by mama mala prestať ľudí súdiť len pre to, že majú v nose piercing a podrážka ich topánok má desať centimetrov.
,,Beverly," povedala a ja som vyvalil oči. Beverly? Pekné meno, no pochybujem, že si ho vybrala Morgan.
,,No prosím volajte ma Bev," to by nebola ona keby ostatných nežiadal aby ju volali akokoľvek len nie tým pravým menom.
,,Tak ja vás teda nechám nech sa učíte," vytrhol ma zo zamyslenia mamin hlas a nasledujúci zvuk krokov smerujúcich z kuchyne do obývačky.
Hodil som po Morgan pohľad alá "čo do frasa sa deje" a rukou jej pokynul nech ma nasleduje hore
schodmi.
*Morgan*
,,Áno chápem, že si zmätený, ver mi nie viac ako ja, ale pochop, že ja ti odpovede nedám," stresovala som pri pohľade na zmäteného Olivera a rozhliadla sa po jeho izbe.
,,Bev? Vážne? ČO JE TO ZA MENO DOFRASA?!" pff jediné čo ho teraz trápi?
,,Na mňa nepozeraj ja som si ho nevybrala," pretočím očami a zvalím sa na stoličku, ,,nie je až také zlé ak mám byť úprimná," chvíľu sa pozerám po izbe a potom dodám, ,,lepšie ako volať sa Oliver," zaškerím sa a pošlem vzdušnú pusu smerom k Oliverovi.
,,Čo bude teraz," prelomí ticho po asi pol hodine spoločného ležania na posteli a hypnotizovania stropu.
,,Pred pár hodinami som nevedela, že ma pustia, otázky takéhoto charakteru máš zakázané mi dávať," poviem s pretočením očí lebo nemám ani najmenšiu šajnu čo bude teraz.
,,A aké otázky ti mám dávať, Morgan," to keby som vedela.
,,Eh...žiadne?"
,,To ťa mám akože volať Beverly?"
,,STRIH!!" ozvalo sa odrazu miestnosťou. Tomu režisérovi stále niečo vadí.
,,Čo sa zase deje," spýtal sa Robert ktorý práve prechádzal okolo.
,,Nemá to tú iskru, niečo mi tu chýba, herci sú to úžasný, naozaj, ale aj tak to nie je ono."
,,Možno je to tým hlúpim scénárom," povedala som a zdvíhala sa z kulisovej postele.
,,Dokončíme to niekedy inokedy, choďte domov."
AHAHAHA DOBRE DORBE DOBRE NEUKAMEŇUJTE MA. NEVRAV ŽE TO NIE JE EŠTE NUDNEJŠÍ KONIEC AKO MA KNIHA THEY BOTH DIE AT THE END. ŽIADEN HATE NA TU KNIHU, MILUJEM JU NO MATEO MOHOL ZOMRIEŤ ZAUJÍMAVEJŠIE. KAŽDOPÁDNE VIDÍME SA PRI POĎAKOVANÍ.
