Bola som nahnevaná ale aj smutná, že som sa nahnevala. Rozhodla som sa- idem spať.
Chcela som sa ospravedlniť, ale načo. To je fuk. Šla som si ľahnúť a všimla som si že na posteli mám moje hačkované srdce. Neuveriteľné. A lístok po Ázgardsky.
,,Si hrozná. Nechápem, prečo sa s tebou bavím, ty malá príšerka. Ale vieš čo? Toto je na ukľudnenie, " momen 'príšerka'? To fakt? Prečo som hrozná? Ja nie som hrozná to on je!
Spalo sa mi skvelo. Možno kvôli tomu srdcu. Určite kvôli nemu.
Ráno som sa zobudila a rohodla sa ísť do jedálne. Na chodbe som stretla dve službnice, ktoré si o mne šepkali a tam som im ukázala môj krásny, chudý, deväť ročný prostredníček na ktorom bol môj prstienok. Áno viem obručky sa nosia na prsteníku ale ja som ho nosila na prostredníku. Ony sa na mňa pozreli ako keby nevedeli čo to znamená. Asi fakt nevedeli.
Docupitala som ku stolu a sadla si na miesto vedľa Thóra. Potom prišlo služobníctvo a doniesli mi..... CERÁLIE mňaaaaaam !!!
Vyvalila som oči Loki sa uchechtol. Ha ha čo mu prišlo také vtipné?
Keď som dojedla poďakovala som a odchádzala z miestnosti. Bola som už von a vdety ma dobehol Loki a chytil moju malú, deväť ročnú rúčku.
,,Čo robíš ?" vyšlo ho mňa prekvapene
,,Vediem ťa," povedal a usmial sa na mňa.
,,Ale ja viem chodiť, " zamračila som sa.
,,To možno, ale nevieš kam ideme," ako že kam veď do knižnice.
,,My neideme do knižnice?" čudovala som sa.
,,Nie."
,,A kam potom ideme?"
,,Uvidíš."
,,Kedy?"
,,Keď príde správny čas," pretočila som očami a kráčala ďalej.
,,Vitaj v kráľovských záhradách," do buchty pečenej to je krásne.
,,Prečo sme tu?"
,,Chceš sa radšej učiť?" zdvihol obočie.
,,Nie!" povedala som rýchlo, ,,ale čo budeme robiť?"
,,Čo by si povedala na čajový dýchanok?"
,,Ánooooooo dýchanoooooook" bol to super deň. S Lokim sme sa kamarátili a boli sme super tým. Kam sa hrabe Thór s tými jeho bolovníkovými priateľmi. Ja a Loki sme boli najlepší. Prežili sme spolu tak veľa vecí. Bola to sradna. Veľa som sa naučila. Napríklad ako Lokiho vyhodiť z mojej hlavy. Stále sa tam dokázal dostať ale vravel že jedného ďňa sa to možno zmení.
Prešli tri roky a ja som stále mala deväť. Bol už večera a ja som bola hladná chcela som palacinky a tak som sa vybrala do kuchyne aby som poprosila hlavnú kuchárku o palacinky. Už mi ich takto robila milión krát. Šla som úplne v pohode a zradu som za dverami do jedálne (cez ktorú sa išlo do kuchyne) začula hlasy dva Thórov a Lokiho hádali sa. Už si ani nespomínam čo to bolo jediná veta ktorú si pamätám bola: ,,Ale prosím ťa, je to len len hlúpa Midgarďanka," povedal ju Thór. Ranilo ma to. Aj keď viac by ma ranilo keby ju povedal Loki. Utekala som do svojej izby so slzami v očiach. Zvalila sa na posteľ a vzlikala.
Bolo mi mizerne. Hlúpa? A ja? To je vylúčené. Počula som otvorenie dverí a jásledne cítila teplú dlaň na mojom chrbte. Vedela som koho bola.
,,Sľúb mi, že budeme priatelia navždy."
,,Morgan..."
,,Sľúbi to!" zakričla som.
,,Sľubujem."
,,A sľúb, že ma nikdy neoklameš,"
,,Morgan ja...."
,,Prosím Loki, prosím sľúb mi to," Loki si ma pritisol na hruď a ja som cítila tlkot teho srdca, upokojovalo ma to. Viac ako moje hačkované srdce.
,,Sľubujem."
Zdravím. Chcem sa ospravedlniť že som nevydala kapitolu skôr ale ja som reálne zabudla pardon...😕. Dúfam že sa vám páčila ak áno môžete mi nechať hviezdičku ak nie aj tak mi ju tu môžete nechať. 😇 Majte sa krásne mám vás rada 😘
