A tak som tu. Sedím si v nepriestrelnej škatuli, každý deň trikrát dostávam lieky ktoré ,,tlmia" moje schopnosti, občas mám návštevy a dvakrát do týždňa ma chodí pozrieť spychologička. Asi aby mal Fury zo seba dobrý pocit. Ako dlho tu už som? Dva roky približne. Dva zasrané roky a mne to prišlo ako pár mesiacov. A čo sa stalo s Avengers? Tak pokiaľ viem, môj otec stvoril vražedného robota, ktorý si nejako zasadol na Sokoviu a chcel ju zničiť. Potom však všetko dali do poriadku a majú dvoch nových členov. Čo je s Lokim? Či je stále na zami? Áno je. A ako sa má? Nie veľmi dobre. Je v cele. Neviem v akej. Neviem ako na tom je. Netuším čo s ním robia. A prečo som vlaste v SHIELD-e a nie vo väzení keď som tých dvoch týpkov zabila? Nooo to bude tým, že som ich ,,nezabila". Sú mŕtvi to áno, ale nikto kto by ma do toho väzenia strčil, o tom nevie. Koľko krát ma prišiel pozrieť otec? Ani raz. Netuším ako sa má. Či na mňa myslí alebo na mňa zabudol. Neviem čo robí a ubíja ma to. Mhm rozprávala som o nových členoch nooooo neviem sako sa volajú, ale majú schopnosti. Chlapec a dievča. Chlapec má super rýchlosť, myslím, a dievča hádajte čo. Haha telekineziu a telepatiu. Aká náhoda, že?
,,Zdravím," povedal Fury, ktorý aj so svojimi kumpánmi vošiel do miestnosti.
,,Furyyyyy viete vy, že ste môj obľúbený černošský pirát?" chcem sa odtiaľto dosťať, áno. Dúfam, že to zaberie. Fury sa len zamračil a prikázal ostatným agentom.
,,Dajte jej to dolú,Stark by sa nepotešil keby ju tak videl," namieril prstom na moju kazajku. Nechápala som. Čooooo???? Agenti ku mne pristúpili a začali uvoľnovať pracky. Pozerala som na nich ako vyoraná myš.
,,Čo je Stárková?" povedal udivene Fury. Ja som sa len pozrela na agentov a znova na Furyho.
,,Ide sa domov," povedal znechutene a ja som nechápala stále viac a viac. Idem domov? Akože domov domov? Do očí sa mi tlačili slzi. Tak dlho som nebola doma....tak dlho som nevidela otca....a tak dlho som nebola v škole.....škola....preboha nemôžem sa v škole ukázať len tak! Prečo vôbec myslím na školu? Idem domov!
,,Začínala som vám liezť na nervy alebo čo?" povedala som posmešným tónom so zdvihnutým obočím.
,,Práve naopak. Agenti si ťa začali obľubovať," vidiedli ma z mojej škatule a ja som sa cítila tak slobodne. Tak nesmierne slobodne. Nastúpili sme do vrtulníka. Stratila som sa vo svojich myšlienkach a skôr ako som sa v nich stihla nájsť sme pristávali na nejakej budove.
,,Kde to sme?" spýtala som sa.
,,Na základni Avengers," odpovedal kapitán, ktorý stál na strechce kde sme pristáli.
,,Vitaj doma," podišiel ku mne a obial ma.
,,Poď...zvítaš sa aj s ostatnými a potom ti ukážem kde budeš mať izbu," povedala mi Nat, ktorá ma už viedla pravdepodobne za ostatnými.
Vo veľkej miestnosti stálo pár ľudí, ktorých som poznala, dvaja, ktorých som nepoznala a potom ešte....no....človek to nebol. Všetci sa ku mne nahrnuli a začali ma obímať. Hej a čo tak len priateľské potľapkanie pretože príliš tesný fyzický kontakt s človekom mi nie je veľmi príjemný? Nie? Tak som aspoň skúsila.
,,Chýbala si nám, " povedal Clint keď ma ako prvý objal.
,,Na to, ako som vám chýbala sme za mnou boli až veľmi veľa krát nie?" povedala som ironicky a prebodla ho pohľadom. Clinti venoval ospravedlňujúci úsmev a obímačka pokračovala. Dalšia na rade bola Nat, ktorá ma vyobímať ešte nestihla.
,,Tak veľmi som sa na teba tešila. Teším sa aj ako pôjdeme nakupovať." Nat sa usmievala a to prinútilo k úsmevu aj mňa. Další bol Bruce, potom Thór, ktorého som tu nečakala, úprne ja som celú túto záležitosť nečakala.
Ako posledný ma obial otec. Skôr by som to nazvala medvedím obiatím, keďže som mala pocit, že mi prasklo pár rebier.
,,Dievčatko moje....všeko najlepšie. Dúfam, že si s darčekom spokojná."
,,Ďakujem," ja mám narodeniny, uvedomila som si. Dotiahol sa a ja som si až terarz všimla ako znične vyzeral. Pokožku mal bledú, kruhy pod očami až proveľmi výrazné a chýbala mu tá jeho iskra ktorou sa vždy líšil od ostatných.
Vykľulo sa, že tí dvaja ľudia, ktorých som nepoznala, sú Pietro a Wanda a ten nie človek je Vision.
,,Ahoj, ja som Wanda, rada ťa spoznávam, veľa som toho o tebe počula," oni o mne rozprávali? Nedôverčivo som sa pozrela na mojich priateľov. ,,Len dobré veci neboj," zasmiala sa a mne odľahlo tak som sa smiala s ňou.
,,Zdravím ja som Pietro, " povedal zvodne a ja som zdvihla obočie a uchechtla sa na ňom.
,,Ja som Morgan, teší ma," všetci čakali čo urobím. Nevjem či sa ma báli alebo čo. Rozhodla som sa pretrhnúť toto veľmi napäté ticho a povedala som
,,Chcem pravý americký chceeseburger," vyšlo zo mňa a otec na na mňa pozrel tým 'nikdy som nebol pyšnejší' pohľadom.
Hm, zdravím, prosím neukameňujte ma za to, že sa ozývam po tak dlhej dobe. Ja vôbec neviem čo mám s týmto príbehom robiiiiť. Plánujem ho dokončiť, to áno, ale ešte neviem kedy. Ale keďže na mňa moja kamarátka kričí aby som s tým neskončila, tak neskončím. A keďže ja sama mam nervy keď niekto nevydá novu kapitolu toho čo čítam, som sa rozhodla vydať novú kapču. Dúfam, že sa vám páči, budem rada za spätnú väzbu. Papám hrianky takže dobru chuť mne a ak aj vy papáte tak dobru chuť aj vám. 🥪
