Áno som tu zviazaná v zvieracej kazajke. Už tri nie štyri alebo...päť...to je jedno proste pár týžďňov. Pre tých čo neviete čo to je poviem to jednotucho, je to diablov nástroj na obmedzovanie ľudskej slobody-hrozné.
Vždy som sa bála, že v nej skončím... Moment veď vy ani neviete kto som že? Haha to by som mala napraviť. Volám sa Morgan mám už 15 a poviem vám, radšej by som tu ani nebola.
Každý deň sem chodia lekári a podávajú mi lieky, ktoré majú "tlmiť" moje schopnosti, no úprimne netlmia ani z ďaleka, ale nechcem im hovoriť, že nespravili svoju prácu dobre a tak sa hrám že to funguje. Moje schopnosti su pre mňa životne dôležité ide o to, že ak by ich tlmili, moje telo by nemalo dostatok energie, ktorú čerpá z nich. Áno je to hrozné.
No pozrime sa práve prišiel lekár na moju dnešnú prvú dávku "liekov".
,,Morgan, posaď sa prosím," povedal mi Jim, aj keď vie, že je to zbytočné lebo ho nikdy nepočúvnem.
,,Morgan no tak sadni si," zopakoval svoju požiadavku.
,,Nie.....myslím, že to neurobím," Jim mi už bez väčšieho odporu pichol do ramena veľkú ihlu s nejakým sajrajtom.
Chcete vedieť ako som sa sem vlastne dostala? Áno...bolo by logické vám to všetko vyrozprávať, aby to aj vám dávalo zmysel. Tak fajn pozorne sa posaďte, vyčistite si okuliare (tí čo ich nosíte) a zoberte si nejaký fajný snack.
Zdravím. Vitajte pri mojej novej fikcii. A vlastne pri mojej prvej fikcii. Dúfam, že sa vám to bude páčiť. Dúfam, že si to niekto prečíta. A túto fikciu by som chcela venovať mojim dvom kamarátkam Livke a Emke, ktoré nemajú watpad a ešte Dopaterka, ktorá ma veľmi podporila vo vzniku tejto fikcie a bez nich by som sa asi neodhodlala toto napísať. Tak vám želám príjemné čítanie mojej fikcie a majte sa krásne 😘👋🏻.
