,,Poď somnou," ach už viac nie. Toto celé sa malo skončiť. Nemali sme sa viac stretnúť. Mala som ho vidieť posledný krát keď ma vtedy nechal samú, deväť ročnú v mojej izbe. Nemal sa vrátiť. A my sme sa už nemali vidieť. Pomaly som otvorila oči.
,,Neviem či si tu naozaj alebo sa mi len zdáš, ale ja ťa prosím vypadni a nechaj ma."
,,Poď somnou."
,,Nepočul si vypadni!"
,,Morgan, poď so mnou," nejdem. Nie, s tebou už nikdy.
,,Nikam nejdem," postavila som sa z lehátka.
,,Ale ideš," namieril na mňa tým žezlom a dotkol sa ním mojej hrude. A nič.
"Upps," povedala som. ,,Teraz ma láskavo nechaj na pokoji Loki."
,,Nie! Ty so mnou pôjdeš." prevesil si ma cez plece ako mech zemiakov (again) a aj napriek tomu, že som sa bránila, ma odniesol až k vrtulníku v ktorom ma zložil.
,,Fajn...vďaka za prechádzku a teraz ma nechaj odísť." povedala som.
,,Nie. Ty tomu nerozumieš. Pôjdeš so mnou."
,, Opakuješ sa."
,,Sadni si a ostaň tu!" sadla som si a ostala som. Som dobrý pes? Nasadil mi putá. Vážne?! Putá?!
,,Kam ideme?"
,,Uvidíš."
,,Bude sa mi tam páčiť?"
"Neviem."
,,Kedy tam už budeme?"
,,Mohla by si zmĺknúť?!" veď som toho nepovedala až tak veľa. Ešte, že si vždy zo sebou nosím kanlelársku spinku. Presne pre takýto účel. A ak mi ešte raz niekto povie, že som paranoidná rozbijem mu nos. Už len jedno otočenie. Bum. Super som šikoná. Odomkla som ich.
,,Na," hodola som putá po Lokim, ktorý a na mňa prekvapene pozrel.
,,Nemusíš mi dávať putá, nie som ty," usmiala som sa. On sa prezmenu zamračil.
,,Pridaj sa ku mne Morgan."
,,Zbláznil si sa? V žiadnom prípade! Nebudem bojovať proti môjmu otcovi a ostatným. V žiadnom prípade," vrtuľník pristál a Loki mi zaviazal oči.
,,Je toto nutné?"
,,Možno," pretočila som nad jeho odpoveďou oči, čo nikto samozrejme nevidel lebo boli previazané nejakou látkovou vecou.
,,Mohli by sme spolu vládnuť svetu."
,,Netúžim po moci Loki. Už som ti povedala, nie som ty."
,,Fajn, ale v tom prípade..." luskol a mňa niekto chytil za ruky, čo dosť bolelo, a ťahal ma za sebou. Poto ma odhodili a ja som spadla na zem. Dali mi z očí dole tú šatku a obliekali mi kazajku. Toto nie. Kazajku nie. Loki veľmi dobre vedel, že mám z kazajky panický strach.
,,Vážne? Myslíš si, že týmto ma prinútiš sa k tebe pridať? Prečo tak veľmi chceš aby som sa k tebe pridala? Myslíš si, že to bezomňa nezvládneš? Myslíš, že ma dostaneš na dno, keď ma zavrieš do niečoho z čoho mám už roky strach? A potom sa ti vzdám a pridám sa k tebe a budem ťa počúvať naslovo, pretože z teba budem mať strach?!" vysypala som zo seba na jeden nádych.
,,Ja to viem," víťazoslávne sa usmial.
,,Tak to si naomyle," odchádzal od mojej cely.
"Prídu ma hľadať," počula som ako sa jeho kroky zastavili.
,,Urobil si chybu, otec ma bude hľadať."
,,Prečo myslíš?"
,,Ehm akože čoo...je to môj otec, Loki, on sa len tak nezmieri s tým, že som zmyzla. Bude ma hľadať a kľudne ublíži každému kto mu v tom zabráni a pokiaľ ťa nájde...oh o hó, Loki, pokiaľ zistí, že si ma uniesol ty, tak veľa šťastia dúfam, že z teba niečo zostsne. Ale vieš čo? Nie. Dúfam, že ti ublíži. Že ti ublíži tak ako ty ubližuješ mne. Alebo aspoň, že ma pomstí. Neviem čo somnou plánuješ robiť, ale ak ma chceš zabiť, mohla by som si vybrať spôsob?"
,,Morgan tebe šiba."
,,Určite mám viac zdravého rozumu ako ty," stále som sa usmievala ako mesiačik na hnoji.
,,Ja ťa nechcem zabiť."
,,Škoda. Už som sa tešila, že nebudem musieť znášať ten tvoj hnusný ksicht."
,,Čo si to dovoľuješ ty malá..."
,,Čo ?.... Čo Loki? Midgarďanka? Oh ak áno, tak ti niečo poviem. Som rada, že som zo Zeme som rada, že som človek lebo pokiaľ by som mala byť ako ty...tak to nezvládnem...nedokázala by som žiť s tým, že by som ba taká krutá..a škaredá ako ty," poslala som mu vzdušnú pusu.
,,Dúfam, že budeš spať dobre drahý, " žmurkla som na neho a ľahla si na zem pretože tu žiadna posteľ nebola.
Zdravím. Tak ďalšia kapitola je tu. Chcem sa ospravedlniť, že som chvíľu nevydávala kapitoly. Dúfam, že sa vám kapitola páčila. Môžete mi tu nechať vote alebo koment. Buden len radaaa. Prajem pekný deň 😘😘
