Nevedela som zaspať. Prehadzovala som sa veľmi dlho. Prečo som si ja krava nevzala koje hačkované srdce. Áno viem dosť divná plyšová hračka pre deväť ročné dieťa ale mňa upokojovalo. Upokojovalo ma lebo som si vždy spomenula na tlkot srdca mojej matky. Jediná spomienka na ňu. Zomrela, hej zomrela, zabili ju a pravdepodobne vedela, že sa to stane pretože ma deň pred jej vraždou položila na prah dverí môho biologického otca. Hej skončila som pred dverami ako Harry Potter.
Viem to lebo nie, žeby mi to niekto rozprával no čítala som policajnú zložku k jej prípadu. Áno nie je to legálne, pokiaľ nie ste policajt, ale čo dodať, keď som úžasná. Ako som sa k nej dostala? No ehm eeee... Možno som tak trochu heckla server FBI so zložkami prípadov... Ale iba tak trochuuuu. Otec mi za to dal mesačné domáce väzenie. Ale pred tým ma pochválil.
No odbočujem od príbehu. Veľmi som sa prehadzovala až do rána. Vykašľala som sa na spánok a keďže mi Frigga večer položila na hojdacie kreslo, ktoré som mala v izbe šaty, tak som si ich obliekla. Boli fakt krásne. Áno boli síce asgartské ale boli veľmi krásne, modré s krátkym rukávom a lesklým látkovým opaskom.
Keď som mala šaty oblečené vybrala som sa do kuchyne...no skôr hľadať kuchyňu. Na chodbe som stretla milo vyzerajúcu dámu a tak som sa jej opýtala
,,Prepáčte, že vás ruším, ale kde môžem zohnať nejaké jedlo prosím? Umieram od hladu," povedla som a položila si ruku na moje bruško ktoré robilo bzzzzzz.
,,Ach áno poďte so mnou," odviedla ma milo vyzerajúca dáma do ehm....čo to bolo... Jedaleň? Nazvyme to jedáleň.
,,Dobré ráno," pozdravila som.
,,Dobré ráno" odzdravili sa všetci...teda okrem Lokiho, ale veľmi som tomu nevenovala pozornosť
,,Posaď sa," povedala mi Frigga a ukázala na voľné miesto vedľa Thora. A tak som si sadla a zobrala si z misky pred sebou jablko, ktoré som s chuťou ziedla a ohryzok položila pred seba na tanier. Zdvihla som sa zo stoličky s a chcela zobrať do ruky tanier s ohryzkom s tým, že ho odnesiem do kuchyne
"Nechaj ho na stole. Máme na to služobnítstvo," povedal mi Ódin. Prikývla som.
,,Smiem teda odísť od stola?" Opýtala som sa zo slušnosti.
"Nie si náš väzeň možeš sa po hrade pohybovať úplne samovoľne," povedal pobavene Thor.
,,Stretneme sa o 15 minút v hradnej knižnici. Nemeškaj," povedal mi Loki, ktorý práve vychádzal z dverí jedálne.
No super povedala som si v mysli. Frigga ma chytila za ruku a ťahala ma von z miestnosti.
,,Nemusíš ša báť, Loki je neškodný," povedala mi ako keby som sa ho bála.
,,Ja sa ho, ale nebojím. Ja len...len mám rešpekt," osvetlila som jej situáciu
,,Aha jasné, chápem," povedala a jej hlas obsahoval presne ten tón, ktorý vravel "hahaaaa neverím ti". Frigga ma zaviedla až ku dverám knižnice, zaželala mi veľa šťastia a odišla. Nechala ma tam samú. Váhala som či vôbec do tej miestnosti vojdem, ale nakoniec som stlačila kľučku a dvere sa otvorili.
Zdravíííím. Ták rozhodla som sa, že vydám novú kapitolu už dnes. Chcela som až v sobotu, ale keďže je dnes svetový deň kníh a autorských práv tak som sa rozhodla vydať ju už teraz. Každopádne som vám veľmi vďačná za to, že to čítate a budem rada aj ak mi tu necháte nejaký komentík a keby ste niečomu nerozumeli tak vám to veľmi rada vysvetlím. Dúfam že sa máte krásne. Mám vás rada 🥰😘😘😘
