Ďalšie tri roky som strávila vyhýbaním sa Thórovi aj keď nie vždy sa mi to podarilo. No stále sa mi podarilo (vždy s Lokiho pomocou) odísť bez toho aby som odpovedala na Thórovú otravnú otázku "Ty sa mi vyhýbaš?" ach čo si ha ha nieeeee nevyhýbaaam.
Dnes som mala odísť. Už navždy. Už nikdy som sa nemala stretnúť s Thórom, Ódinom, Friggov alebo Lokim. Nemala.
Vbehla som do Lokiho izby, či komnaty ako to volali úplne všetci (okrem mňa). Skočila som sa posteľ no myslela som že dopadnem na posteľ ale dopadla som na Lokiho konkrétne na jeho brucho. Ale s ním to ani nehlo. Je snáď mŕtvy alebo čo?
,,Heeeej vstááááávaj!" zakričala som.
,,Mmhmmm..."zamrmlal niečo a ďalej ma spokojne ignoroval.
,,Loki vstávaj!!" nič. Chápete nič. Dobre fajn áno Loki vstáva skoro, ale nie až TAKTO skoro bolo ráno...možno ešte noc...neviem slnko nebolo na oblohe.
,,Haló vstávaaaaj!" zakričala som mu no tentokrát do ucha.
,,Čo tu chceš?! Toto je moja komnata. Moja posteľ...vypadni," to fakt? NIE!
,,NIE. TY VSTÁVAJ!"
,,Faaaajn. Čo je také súrne, že ma budíš?" opýtal sa mrzuto ako väčšinov.
,,Dnes je môj posledný deň na Asgarde...tak mi napadlo, že by sme mohli niečo podniknúť," nasadila som svoj veľmi široký úsmev.
,,Áno napríklad spať," zakryl si hlavu vankúšom a otočil sa na druhú stranu čiže ku mne chrbtom.
,,To ako vážne?.... FAJN!" odišla som z jeho izby a tresla som dvermi tak veľmi, že by to prebralo aj mŕtveho. Čakala som tam a vedela som na čo. O nedlho sa otvorili dvere.
,,Tak poď príšerka," povedal Loki a chytil ma za moju malú ručičku.
Šli sme na kopec. Sledovať východ Slnka. Mala som rada východy a západy slnka. Tak ako pozorovať nočnú oblohu. Potom sme šli naspäť.
,,Morgan!" zavrela som oči a v mysli si zanadávala pretože som veľmi dobre vedela komu ten hlas patrí. Otočila som sa a s úsmevom povedala
,,Thór. Ahooooj čo potrebuješ?"
,,Chcem sa ospravedlniť," ospravedlniť? Ha tak to 5 rokov meškáš kámo.
,,Ospravedlniť a za čo?" hrala som sa že neviem. Vydela som Lokiho ako sa na rohu chodby ide zadusiť smiechom pretože to že to nemyslím úrinmne by videl aj slepý. Ale Thór niee. On nie!
,,Za to čo som povedal. Vieš pýtal som sa môjho brata prečo si na mňa nahnevaná a on....." prerušila som ho
,,Čože on ti to vykecal?! ZRADCA! ospravedlníš ma na sekundu?"
,,A čo to moje ospravedlnenie?"
,,Oh áno stálo za nič, ale snaha bola maj sa!"
,,Morgan!" ozval sa znepokojene.
,,Odpustené. Papa Thór," pricupitala som k Lokimu a začala som ho byť do stehien keďže som mu siahala asi tak po pás (áno na deväť ročnú som bola malá ale zase nemám po kom byť vysoká).
,,Ty malý sprostý..." bola som prerušená.
,,Kto ti je tu malý? Poď," vzal ma na ruky a niesol ma preč.
,,Loki, myslím to vážne polož ma viem chodiť.... Bože toto je tak trápne."
,,Pozri mentálne si možno vyrástla ale tvoje telo má stále deväť a malé nožičky" a my tam musíme byť do zotmenia nie do rána."
,,A to sme nemohli ísť na koni?" opýtala som sa ublížene lebo on ma stále niesom na rukách.
,,Chcel som sa prejsť," dorazili sme k bifrostu. Stál tam Heimdall.
,,Dobrý večer," pozdravila som sa.
,,Zrdavím. Pripravená ísť domov?" ani nie ale čo už.
,,Jasné!"
"Nemusíš klamať" Loki v mojej hlave offcourse. Haha.
"Vypadni mi z hlavy" odišiel. ha.
Loki ma položil a pomocou bifrostu sme sa preniesli na Zem.
Posledný krát ma Loki objal. Teda apoň som si myslela, že to bude posledný krát.
,,Budeš mi chýbať príšerka," šepol my do vlasov.
,,Aj ty teda VY mne."
Ešte pred tým ako sme sa rozlúčili mi loki na krk zavesim náhrdelník s prívedlom v tvare koňa.
,,Nikdy si ho nedávaj dolu," povedal.
,,Áno mami!" zasmiala som sa.
,,Myslím to vážne. Zbohom, Morgan."
,,Zbohom, Loki," Loki sa usmial zamával mi a ja som mu odmávala.
Zdravím aj keď neviem či to niekto číta. Dúdam že sa vám kapitola páčila a budem rada ak mi tu nechate nejaly koment alebo hviezdičku. Majte sa krásne. Želám pekný týždeň. 😘😘
