Stay (Book I)

Chapter 15

Stále z pohľadu Nialla

Čakal som pred nemocnicou niekoľko minút, kým sa Styles uráčil prísť. Nebol som si istý ako zaráguje keď mu poviem že jeho priateľ je v podstate v kóme, len kvôli jemu. Ale jedným som si úplne istý a to že mu rozbijem hubu, kokot jeden. 

Vychádzal z jeho drahého auta a rebelským kkrokom si to namieril ku mne. 

"Prečo pred nemocnicou?" 

"Nespomínaš si, čo si spravil?"

"Nie, prečo by som mal?"

"Chudák jeho mama."

"Prosím?"

"Musel som klamať jeho mame! Musel som klamať mame môjho najlepšieho kamaráta ktorý tu leží tvojou vinou!" vystrašene sa na mňa pozrel a prešiel si rukou po svojich dlhých vlasoch, div si ich nevytrhal

"Ja som nechcel!" rukou si zakryl ústa

"Prečo si ho zbil? On si to nezaslúžil!"

"Prepadla ma zlosť, nevedel som čo mám robiť. Keď som videl tie fotky.. oni boli tak vierohodné... ja neviem čo ma to napadlo! Veď ja ho ľúbim, nechcel som mu ublížiť!" takého som ho ešte nikdy nevidel. Z namisleného idiota, citlivý chalan. I keď žiarlivý. "Ale prečo si klamal jeho matke?"

"Si môj kamarát Harry. Bol si mi ako brat, ale týmto si si to posral. Ja to za teba žehliť nebudem... Vieš ako ťa mal rád? On vážne nečakal že mu to spravíš. Zranil si ho psychicky ale aj fyzicky!" chcel som mu vraziť "Prečo si bol v tom bare s tými štetkami?"

"Ja.. Keď som videl tie fotky-"

"O akých fotkách stále trepeš?"

"Z telocvični! Bol tam s Nickom a ja som si myslel-"

"Čo si si myslel? Že ťa podviedol? To Louis nikdy nikomu nespravil, najme keď mu na osobe veľmi záležalo! Prosím kto ti ukázal tie fotky?"

"Nejaká Eleanor?! Ja neviem ako sa volala! Proste keď mi ukázala tie fotky, vo mne sa vyvolala vlna žiarlivosti!" Eleanor? To si zo mňa robí kurva srandu!

"Vieš, poviem ti to takto. Ak chceš aby ti to odpustil, máš čo robiť. Už ti nebude tak ľahko veriť! On ťa ľúbil Harry! Ako si sa mohol vyspať s nejakou štetkou?! Vieš Eleanor ma takú "malú" slabosť pre Louisa. Ona to urobila naschvál. Chcela ti s ním pokaziť vzťah, lebo ho miluje a chce ho aj keď vie že ho nedostane! On ti dôveroval Harry. Vieš ako sa cítil keď sa dozvedel že si ho bezdôvodne podviedol? To on ťa mal zbiť! Tu si tam mal ležať namiesto neho!"

"Ja som nechcel Niall! Ja som proste nevedel čo robiť a bol som opitý!"

"To ťa neospravedlňuje, on ťa vážne miloval. A budem veľmi prekvapený keď sa prebudí a bude si na teba pamätať!"

"Ale ja som vážne nech-"

"Už prestaň opakovať že si to nechcel! Vieš ľudia v podnapitom stave robia veci, čo chcú urobiť už dávno!"

Musel som sa od neho nachvíľu vzdialiť. Prechádzal som menším parkom pre pacientov, keď ma ten bastard dobehol.

"Nechoď mi ani na oči Harold! Sklamal si ma!"

"Ja som sa len chcel spýtať či ma za ním pustia?!"

"Pochybujem." odsekol som a odišiel preč od neho.

Potrebujem sa ožrať. V mysli mi stále blúdi bezvládne Louisove telo, pripojené na tie všeliake prístroje.

---139 dní pred tým---
*Louis*
Prechádzal som sa po svojom dome, ale nikde nebol žiaden nábytok. Všade boli len čisto biele steny. Keď som sa dostal do svojej spálne, pred sebou som mal zrkadlo. Bol som oblečený len v nemocničnom "odeve". V ruke zapichnutú kanylu a na druhej náramok na označenie pacienta. Pozrel som sa na svoju tvár. Opuchnuté líce a niekoľko modrín.
Za mnou sa zrazu ziavil kučeravec. Dal ruky na moje plecia a zohol sa ku môjmu uchu.
"Prepáč!" zaznelo z jeho úst a jemne ma pohladil po líci. Cítil som jeho dotyk. Bol to krásny pocit.
"Prečo tu sme?"
"Oprava, prečo tu si ty?!" zasmial sa. Nechápal som mu.
"Prečo tu som?"
"Si v kóme LouLou! A teraz sa musíš rozhodnúť ako ďalej!" dal mi pusu do vlasov. Jediné čo ma zarazilo bolo to, že on bol oblečený v civilnom oblečení. Nenal na sebe také príšerné handry ako ja.
"Ako to myslíš?"
"Musíš zaspať! Ale je tu ak riziko že sa nemusíš prebudiť, môžeš aj zomrieť!" pred nami sa objavila moja manželská posteľ, ale bola celá biela.
"Čiže mám len zaspať a ono to len nejako dopadne?"
"Presne tak. Vždy si bol pozorný a múdry chlapec. Rozhodni sa správne!" vážne som nevedel vo mám spraviť. Ak zaspím, môžem zomrieť. Ale zas chcem to risknúť. Chcem byť znovu so svojou rodinou. Ale tiež sa hovorí risk je zisk.
S Harrym sme si ľahli do postele a pritúlil sa ku nemu.
"Môžeš ma prosím pobozkať, ak to má byť posledný krát." smutne som sa naňho pozrel. Len sa usmial a pomaly položil svoje pery na moje. Začínal som byť unavený a tak som sa od neho odtiahol aj keď nerád. Hlavu som položil na jeho hruď a zavrel oči.

Hi! :D dúfam že to krátke neni a tak bude rada za vaše hodnotenie. Neviem ako sa mám na túto kapitolu pozrieť, ale myslím že bola kľúčová. Ale ešte nieje koniec :p ako som povedala chystám aj druhú knihu tak že :D
Vote
Koment
Shere :*
-VerčaXoXo