Stay (Book I)

Chapter 24

--60 dní pred tým--

Celým bytom vládlo ticho a pokoj, čo Louisa veľmi uspávalo. Vo vrecku mu začal zvoniť mobil a tak chtiac nechtiac to musel vziať.

"Pri telefóne Louis Tomlinson." ako chcel mať tento rozhovor za sebou, tak sa nepozrel ani na meno volajúceho

"Ahoj Louis. Chcela by som sa spýtať či by si neprišiel na víkend domov?" potešil sa jed po toľkých dňoch konečne počul mamin hlas

"Ja neviem mami. Mám veľa práce." síce ju už dlho nevidel, len chcel tam ísť s Harrym

"Ale Lou, dlho som ťa nevidela a aj sestrám chýbaš."

"Tak dobre, ale nebude vadiť ak príde ešte niekto?" spýtal sa neisto

"Kľudne!" vycítil z jej hlasu že sa začala usmievať

-

Brunet ležal na gauči v obývačke a cez seba mal prehodenú deku. Nezobudilo ho ani štrkotanie kľúčov v zámke. Kučeravec prišiel ku pohovke a zakryl bruneta dekou ktorá bola z polovice na zemi. Dal mu pusu na čelo a išiel do kuchyne spraviť večeru.

Snažil sa byť potichu, ale povedzme si pravdu! Louisa by nič nezobudilo, bol unavený a ani nevedel z čoho. Pri dverách zaznel zvonček a tak si umyl ruky a aj z utierkou prešiel ku dverám, ktoré následne otvoril. Nikto tam nebol, ale na rohožke bola krabica. Nič iné len biela krabica. Utierku si hodil na plece a škatuľu zobral dovnútra.

Položil ju do obývačky na sklenený stôl. Vrátil sa do kuchyne, ale stále mu vŕtalo hlavou čo je v tej krabici. Snažil sa na to nemyslieť a nepripáliť cestoviny.

Hneď ako mal všetko hotové, prišiel do obývačky a sadol si ku Louisovi. Síce bolo na krabici napísané Louis ale bolo mu to jedno. Zobral nožík a prerezal veko krabice. Otvoril ju a pohľad mu padol na putá a šatku. Nedávalo mu to zmysel, ale keď sa pozrel hlbšie, našiel tam fotky bruneta previazaného ku posteli. Nevedel čo si má o tom myslieť. Najviac ho zarazil fakt, že keď sa na tie fotky pozrel lepšie, videl tam modriny a tržné rany.

Rukou si prekryl ústa a vystrašeným pohľadom zablúdil ku Louisovi. Vážne mu neklamal. V tej chvíli nevedel či má plakať, alebo byť šťastný, že mu už Stanley nespôsobuje bolesť. Keď si predstavil, ako asi musel trpieť a znášať tú bolesť, len kvôli tomu že ho miloval. Bol si istý že tie veci boli od Stana.

--59 dní pred tým--

Keď Harry ukázal fotky Louisovi, nevyzeral veľmi pokojne. Dostal ďalší zo svojich záchvatov plaču. Vtedy Harrymu nebolo všetko jedno. Vedel že Stanley nebude psychicky v poriadku, ale že by spravil až toto, na to by nikdy nepomyslel.

Louis bol vo svojej izbe na posteli a dokončoval ďalšie svoje návrhy. Vždy ich robil viacej návrhov naraz, zdalo sa mu to ľahšie. Ale len jeden sa mu pozdával najlepší.

Všetky nápady sa mu však vyparili z hlavy, keď niekto zazvonil pri vchodových dverách. Harry bol v práci a mal kľúče, čiže to byť nemohol. Do vrecka nohavíc si zobral mobil a po schodoch prešiel ku vchodovým dverám. Hneď ako otvoril dvere a pozrel sa na dotyčného, úsmev z tváre mu hneď opadol. Stál tam on a na tvári mal zlovestný úškrn. Brunet naňho pozeral s otvorenou pusou. Nečakane zavrel dvere a bežal do kúpelne. Stanley sa snažil prebiť dvere, ktoré ledva držali v pánoch. Zavrel som za sebou dvere a zamkol. Bol som ticho, ako myš. Počul som, ako nejakým spôsobom otvoril vchodové dvere. Vytiahol som z vrecka mobil a snažil sa zavolať políciu.

"Dobrý deň, ako vám môžem pomôcť?"

"Dobrý. Tu je Louis Tomlinson, môj bývali priateľ sa snaží dostať ku mne do domu! Prosím urobte niečo!" šepkal som a snažil sa byť pokojný

"Pošlem tam hliadky, zostaňte na linke!"

"Prosím rýchlo!" počul som, ako zastal pri dverách od kúpelne a potom sa otočil a odišiel inde. Ústa som si zakryl rukou, aby som zastavil vzlyk. Po lícach mi tiekli slzy a doslova som sa modlil, aby konečne prišli.

Hi!

Dala som si sľub, že budem poviedku pridávať každé 2-3 dni. Dúfam že mi to vydrží :DD Budem rada ak zanecháte Vote a aj komentár o názore :)

Vote

Koment

Shere ;* -VerčaXoXo