Stále sa mi v hlave premietal ten bozk. Jeho jemné pery, príjemný pocit v podbrušku a ruky hľadiace moje boky. V poslednom čase sa cítim ako štetka, ako nechutná kurva, ktorú každý využije.
Bolo mi hlúpo, keď celú cestu ku mne domov bolo ticho. S Patrickom sme si vždy mali čo povedať, ale teraz namiesto rozprávania kŕčovito zvieral volant a v očiach mal zlobu. Bál som sa ho.
-
Auto zastavilo pred mojím domom a ja som s tichým ďakujem vystúpil z auta. Už som bol skoro pri vchodových dverách, keď ma Patrick zastavil.
"Čo to malo znamenať?" stál som na mieste ako socha. Nepohol som sa z miesta a ani som nič nepovedal
"Louis odpovedz!" chytil ma za ramena a otočil si ma ku sebe
"Do toho ťa nič nie je, je to len medzi mnou a Harrym!" odvrátil som od neho pohľad. Nechcel som byť naňho nepríjemný.
"Ja len nechcem, aby to znovu niečo urobil. Bojím sa o teba!" nevedel som ako mám na to reagovať a tak som ho len objal
-
stál som uprostred jedného z miestnych futbalových ihrísk. Miloval som futbal, keď som chodil na základnú školu, bol som futbalový kapitán. Chcel som byť futbalovou hviezdou, no nejako sa to nepodarilo.
Niekto mi rukami zakryl oči. Vedel som kto to je, sám som ho sem zavolal.
"Prišiel som, ako si chcel." prehovoril jeho chrapľavý hlas, hneď po tom, ako som si zložil jeho ruky z očí. Otočil som sa ku nemu a pozeral do jeho smaragdov. Neveril som, že naozaj príde.
Išli sme vedľa seba úplne potichu. Ani jeden z nás nevedel čo má povedať. Bolo to trápne ticho ktoré neznášam zo všetkých najviac. Prechádzali sme cez most a ja som zostal stáť pri zábradlí a pozeral sa na hladinu Temže. Fúkal studený vietor, ktorý mi prečesával vlasy. Harry sa oprel o zábradlie tak isto, ale namiesto rieky sa pozeral na mňa.
"Hneváš sa na mňa?" spýtal som sa
"Nemám sa prečo hnevať. Urobil si vec ktorú by spravil každý." odpovedal mi a ja som sa ku nemu otočil. Ruky som mal vo vreckách a bruškami prstov som nahmatal zlatú retiazku od Harryho. Zostala tam od nášho posledného stretnutia. Chcel som ju hodiť do šuplíka môjho pracovného stolu. Pomaly som ju vytiahol a podal retiazku Harrymu. Priblížil sa ku mne ešte bližšie a zapol mi ju okolo krku. Prívesky sa mi hojdali na krku a ja som ho vytiahol do medvedieho objatia. Teplo sálajúce z jeho tela ma príjemne hrialo, čo mi pripadalo veľmi príjemné.
"Milujem ťa Louis! Ani nevieš, ako veľmi." pobozkal ma do vlasov.Chvíľu sme tam tak stali a pozerali sa na pomaly vychádzajúci mesiac, keď som na svojej tvári cítil niečo studené. Začalo snežiť. Naraz sme sa pozreli na oblohu a potom na seba. Pozerali sme sa navzájom do očí a začali sme sa ku sebe nakláňať. Pomaly, akoby to mal byť na prvý bozk. Tomu napomáhať aj fakt, že Harry mal tú istú beanie, ako v ten deň. Jeho horúca dlaň sa dotkla môjho líca a naše pery do seba zapadli, ako kúsky skladačky. Vymieňali sme si maličké bozky niekoľko minút. Tu chuť jeho pier a úžasný pocit, by som chcel cítiť stále.
-
Neviem či som urobil chybu, ale čím som si istý je určite to, že bez neho už nemôžem byť. Nemyslel som si že mu takto rýchlo odpustím, ale nevydržal som to. Viem že tá facka bola len chyba ktorá sa nemala stať, ale stala sa. Keby sa dalo vrátil by som to späť. Milujem ho, tak veľmi ho milujem, že by som zaňho dal aj život.
-
Zastali sme pri mojom dome a otočili sa proti sebe. Jeho machovo zelené oči ma nikdy neprestanú fascinovať.
Ale jedinú vec čo nemám rád je, že som menší ako on. Pripadám so pri ňom ako dieťa a pri tom som starší ako on.
Nadvihol moju tvár a nežne ma pobozkal na rozlúčku. Nebolo to nič unáhlené, len malé nežné bozky, ukazujúce lásku a city, ktoré cítime k tomu druhému. Pomaly sme sa od seba odtiahli a ja som si položil hlavu na jeho hruď. Počúval som jeho srdce, ktoré tam bilo pre len pre mňa. Veril som, že vážne bilo len pre mňa. Uvedomil som si, že ak by som mu neodpustil ublížil by som sebe a hlavne Harrymu. Tak isto som si uvedomil, že nás vzťah sa nebude páčiť každému, ale ja ho milujem a to sa nezmení.
—-75 dní pred tým—-
Celé dva týždne sme držali nás vzťah v tajnosti. Bolo to ťažké. Tak isto som pribral na váhe a v páse. Harry hovorí že to vidno aj na moje tvári, za čo som veľmi rád. Stretávali sme sa najme večer, keď v meste nebol skoro nikto. Dnes sme sa mali stretnúť v Central parku. Tešil som sa tak veľmi, že sa mi zdalo, akoby v určitých chvíľach čas zastal. Rozmýšľal som nad tým, aké by to bolo, keby sme neboli slávny. Mohli by sme robiť čokoľvek. Nemuseli by sme sa skrývať, ale aj tak som rád, že s ním môžem byť. Ale bojím sa ako ma to bude reagovať moja mama.
-
Po dlhej dobe som sa cítil ako v nebi. Ležali sme na pohovke, pritúlení ku sebe, nevynímajúc film ktorý dávali v televízii. Bozkávali sme sa pri čom má hladil moje boky. Pretočil si ma pod seba a jeho pery sa prebojovali na môj krk. Zaklonil som hlavu a užíval si jeho dotyky.
V ten večer sa stalo niečo krásne. Zobral si ma a pomiloval každú časť môjho tela. Túto noc som bral ako naše prvé milovanie. To čo sa stalo v Paríži, pre mňa bola tiež pekná vec, ale nie som si istý, či to bolo z lásky. Ale ja viem že čo sme spravili túto noc, bolo len z čistej lásky.
Ahoj :)
Ďakujem že ste boli taký trpezlivý a vydržali to! :D dúfam že sa vám dnešná časť páčila, ja si Nie som s ňou taká istá. No nwm, ďakujem za všetky Vote pri minulej časti :)
Vote
Koment
Shere :*
-VerčaXoXo

ČTEŠ
Stay (Book I)
FanfictionCelý život čakám na tú správnu chvíľu. Povedať ti, ako sa cítim. Viem, že sa snažím ti povedať, že ťa potrebujem. Som tu, bez teba. Cítim sa tak stratený, ale čo môžem robiť? Pretože viem, že táto láska sa zdá byť skutočná. Ale neviem, ako sa mám cí...