---15 dní pred tým---
Posledný deň v Miami a kučeravec sa prebudil s poriadným oknom. Na nočnom stolíku ho čakal pohár s vodou a prášok na utlmenie bolesti hlavy. Nechápal to, ale v tú chvíľu mu to bolo jedno. Veľmi opatrne prišiel do kuchyne, kde ho na barovom pulte čakali raňajky s kávou a čerstvým pomarančovým džúsom. Zmätene sa pozrel na papier s textom, písaním osobou, ktorú vždy miloval..
Niekoľko minút stál v miestnosti a snažil sa spomenúť si aspoň na jednu vec, ktorá sa stala minulú noc. Nič. Ani len ťuk, len samá tma..
Keď Harry sedel za stolom, do miestnosti vstúpil Niall.
"Ni, nevieš náhodou čo sa včera stalo?" prehovoril, na čo sa blonďavá hlava schuti zasmiala.
"Myslíš to, ako si dnes ráno prišiel ožratý na mol, ozvracaný, smrdel si od cigariet a najmä, keď si si Louisa splietol s Olim? Nevieš si ani predstaviť, ako v tú chvíľu Lou nadával a potom ťa zobral do kúpelne ťa osprchovať, ale keď ťa začal vyzliekať, tak si povedal, citujem: Hou hou, ruky preč, ja som šťastne zadaný!, vtedy to Louisa prešlo.."
"Ja som debil!" kučeravec si buchol rokou o čelo. Mal všetko naplánované a ono sa to pokazilo len jedným zlým rozhodnutím..
"Ni, kedy príde Lou?" mal mu povedať už dávno jednu vec, na ktorú úplne zabudol.
"Neviem ti povedať, ale doobeda tu asi nebude."
--
Ako menšie ospravedlnenie Louisovi spravil kučeravec večeru pri sviečkach ktorá mala skončiť v posteli pri krásnom milovaní. Ale, vždy je nejaké ale, nedopadlo to tak. Ale pôjdeme od začiatku.
-
Harry spravil jeho obľúbené jedlo, vyhnal Nialla do mesta a pripravil všetko tak, ako chcel. Ustlal posteľ, zapálil sviečky a prezliekol sa do slušných vecí.
Chcel to spraviť tak, aby na to nezabudol.
Pripravil si kvety a už len čakal, kedy príde. Sedel na schodoch, každú minútu kontroloval hodinky na svojej ruke, kde sa ručička pomaly dostávala na pol šiestu, kedy mal prísť. Keď počul štrngať kľúče v zámku vstal a čakal na jeho reakciu. Hneď ako ho brunet zbadal rozžiarili sa mu oči. Podišiel ku nemu, na čo mu Harry podal kyticu ruží. Louis ju chytil do svojich malých rúk a privoňal ku nim.
"Ďakujem Hazz." objíme ho a nechá sa odviesť do kuchyne. Dá si dolu tašku a posadí sa naproti Harryho miestu a ten začne servírovať zapekané cestoviny s jeho obľúbeným šalátom. Celú večeru nemohol s bruneta spustiť oči.
"Čo je na mne tak zaujímavé?" spýtal sa Louis.
"Všetko." usmeje sa kučeravec. Chytí jeho ruku do tej svojej a pri pohľade na ne sa usmeje ešte viac. Harry bil veľký romantik, čo sa týkalo týchto vecí. Nalial mu za pohár červeného vína a pomaly ho popíjali.
"Louis, mal by som ti niečo povedať." brunet sa začínal báť "V ten deň keď budeš mať predviesť svoju kolekciu, musím odísť do Prahy."
"Prečo?" odtiahne od neho ruku a pozrie sa mu do očí.
"Ja tiež nechcem, ale musím."
"Ja sa pýtam prečo?" prehovoril ešte kľudne.
"Naša skupina má vystúpenie a ja musím ísť s nimi."
"To si mi nevedel povedať skôr?" spýtal sa prekvapený Louis so slzami v očiach.
"Lou nep-" prerušil ho
"Nehovor mi čo mám robiť!" povie a odíde od stola. Zoberie so sebou aj malé šteniatko a utečie do izby..
-
Harry mu po niekoľkých minútach klope na dvere spoza ktorých sa ozýva plač. Bolelo ho, keď plakal a ešte za to mohol aj on. Plač prestal a počul kroky, čo sa približovanie ku dverám. Pomaly ich odomkol. Harry najprv váhal, ale potom vošiel a na posteli už videl prezlečeného bruneta, ktorý ležal na posteli, teda na svojej časti. Vždy ležal rozvalený cez celú postel a teraz len na svojej časti, aj s malým psom.
"Louis, prepáč mi to."
"Nie je čo Harry." jeho meno povedal tak zvláštne.
"Ako to myslíš?"
"Nechaj ma na pokoji!" povedal, keď ho chcel chytiť.
"Mrzí ma to." ľahne si vedľa neho, zbaví sa nadbytočného prádla a pokúša sa zaspať. Na to brunet len ledva zadržuje slzy. A tak dopadol ich posledný deň na dovolenke.Hi ^.^ Dlho som nepridalo časť, pardon, ale nevedela som ako pokračovať. Dúfam, že sa vám dnešná časť páčila, ešte bude jedna a potom prolog, alebo už len prolog :D to ešte neviem, ale určite bude aj druhá kniha ;)
Vote
Komment
Shere ;*

ČTEŠ
Stay (Book I)
FanfictionCelý život čakám na tú správnu chvíľu. Povedať ti, ako sa cítim. Viem, že sa snažím ti povedať, že ťa potrebujem. Som tu, bez teba. Cítim sa tak stratený, ale čo môžem robiť? Pretože viem, že táto láska sa zdá byť skutočná. Ale neviem, ako sa mám cí...