Chapter 14

177 23 0
                                        

Nečakal som to a tak som spadol na zem. Udrel som si hlavu o zábradlie schodiska. Cítil som ako do mňa ešte raz kopol a opustil môj dom. Strašne ma bolela hlava. Nemal som silu sa postaviť na nohy a tak som sa namáhavo doplazil do obývačky. Niall mal pravdu, mal som niečo spraviť skôr, ako sa stalo toto. Načiahol som ruku do vrecka a vytiaho z neho mobil. Pomôž mi! stálo v správe ktorú som poslal Niallovi. Chcelo sa mi spať. Zavrel som oči a potom už len temnota.
---
*Niall*

Ten posratý Styles! Zabijem ho! Ak sa mi dostane pod ruky, ja ho vážne zabijem! Práve som na ceste za Louisom. Niekoľko krá tom mu vola ale nebere mi to. Bojím sa oňho. 

Vstúpil som do jeho domu a hneď do očí udrela kaluž krvi. Bola rozmazaná a tiahla sa do obývačky. Ležal tam na koberci a vedľa neho mobil. Nevedel som čo mám robiť. Kľakol som si ku Louisovi a priložil mu prsty na krk. Pomalý pulz. Zavolal som záchranku a čakal kým príde.

Sedel som na jednej z mnoha nepohodlných stoličiek na chodbe a čakal. Doktor vyšiel z jeho izby a odičiel. Nevšimol si ma. Išiel som za ním. 

"Pán doktor, ako je na tom?" nechápavo sa na mňa pozrel

"Prepáčte, ale o jeho zdravotnom stave môžem povedať len jeho rodine!"

"Jeho rodina nebýva tu, ale až v Doncasteri. Som jeho najlepší kamarát, prišiel som spolu s ním!"

"Za toto ma asi vyhodia. Pán Tomlinsonom prekonal ťažký otras mozgu. Tak isto početné zlomeniny rebier. Zatiaľ ho udržiavame v umelom spánku." pozeral do papierov a pár vecí z toho prečítal

"Ďakujem doktor-"

"Malik!" podali sme si ruky

"Mohol by som ísť za ním?"

"Zavediem vás za ním. Poďte prosím za mnou!"

Zaviedol ma do Louisovej izby a nechal ma tam osamote. Ležal tam na posteli, bez známok života. Kebyže tam nie je stroj na meranie srdcovej činnosti, považoval by som ho za mŕtveho. Medzi tými všetkými hadičkami ho nebolo ani vidieť. Sadol som si na vedľajšiu posteľ a sledoval ho.

Keby nebolo mňa, neležal by tu. Nedokázal som sa pozerať na bezvládne telo môjho najlepšieho kamaráta a tak som sa prešiel ku oknu. Z vrecka svojho kabáta som si vybral mobil a vytočil číslo na Louisovu mamu.

"Ahoj Niall, deje sa a niečo?" bolo mi úplne mizerne, keď si pomyslím že jej budem musieť skaziť celý deň

"Jay, nehovorí sa mi to ľahko. Louis on... on je v nemocnici."

"Oh môj bože! Čo sa mu stalo? Je v poriadku?" nemôžem jej povedať, že ho zbil vlastný priateľ. Vymysli niečo!

"Spadol... spadol zo schodov a udrel si hlavu. Doktori ho udržiavajú v umelom spánku."

"Vždy bol trdlo, ale až takéto?! Prídem tam okolo ôsmej!"

"Bude v poriadku, to ti sľubujem. Maj sa Jay!"

"Aj ty Niall. Daj zatiaľ naňho pozor!" položila to. Však kam by išiel? Robiť si srandu z kamaráta ktorý je práve v nemocnici, je kúsok morbídne, ale nemohol som si pomôcť.

Dlhú chvíľu som sa hral s mobilom a rozmýšľal či to spraviť. Nakoniec som sa rozhodol. Možno bude mať tréning a nezdvihne mi to. Ale ak mi to nezdvihne, prijebem mu ešte väčšiu ako mám v úmysle.

"Čo chceš Niall?" ešte viac ma prekvapilo že nie je opitý, ako to býva jeho zvykom

"Môžeme sa stretnúť? Teda ak ti to dovolí tvoje veľké ego!?"

"Kde?"

"Čo tak napríklad pred nemocnicou svätej Alžbety?!"

"Oh. Za chvíľu som tam!"

"To by som ti radil!" si nebude mať do konca života s čím vrhnúť, chlapec!

Krátke? Asi hej ja nwm. Pre mňa je to utrpenie písať ale tak, sama som si to vybrala no. Dúfam že sa páčilo ak hej zanechajte Vote ak nie s tým nič nespravim :/
Vote
Koment
Shere :*
-VerčaXoXo

Stay (Book I)Kde žijí příběhy. Začni objevovat