Všade bolo ticho, len na chodbe bolo počuť vyrazenie dverí. Minimálne 10 ľudí vtrhlo do Louisovho domu a začali prehľadávať všetky miestnosti. Zaklopali na dvere miestnosti, kde sa brunet schovával.
-
Neskôr prišiel za Louisom Harry. Keď videl hlavné správy, nechal všetko čo práve robil a najrýchlejšie, ako sa mu len dalo, prišiel za ním. Policajtom odovzdali aj fotky, ktoré mal doma. Oznámili mu, že Stanley je obvinený z ublíženia na zdravý, ktoré bolo podané jeho bývalo priateľkou, s ktorou Louisa podviedol. Hľadali ho všade, však nájsť ho nevedeli, kým nezavolal na núdzovú linku.
-
Louis sa bál chodiť po vlastnom dome. Síce tu už Stanley nebol, ale niečo v kútiku duše mu nedovolilo ísť niekam bez dohľadu Harryho.
V ten večer padla ďalšia krabička cigariet. Ako vtedy v Paríži. S Harrym sa rozprávali o návšteve Louisovej mami. Obidvaja neboli vo svojej koži, najmä keď zastavili pred jeho rodným domom. Na záhrade boli porozhadzované hračky jeho mladších súrodencov a aj domček na strome, ktorý staval Louis cez leto s nevlastným otcom.
Bol si istý, že už nie je cesty späť. Dal Harrymu pusu a naraz vystúpili z auta. Všetok čas akoby sa zastavil hneď, ako Louisova mama otvorila vchodové dvere. Láskyplne ju objal, zatiaľ čo Harry stál v úzadí.
"Mami, viem že s Harrym nemáte najlepší vzťah, ale chcem, aby sa to zmenilo." prehovoril hneď, ako odstúpil od svojej mami. Chytil Harryho za ruku a odtlačil ho ku stojacej žene pred dverami "Chcem ti oficiálne predstaviť svojho priateľa." ten monológ si Louis nacvičoval celú cestu a keď to vyšlo z jeho úst, bol spokojnejší ešte viac. Pravdaže obidvaja sa báli, ako zareaguje.
"Ak budeš vážne šťastný Louis, nemám ti v čom brániť." Ku chlapcom ktorím spadol kameň zo srdca, pricupkali dve malé, na vlas podobné dievčatá a hodili sa brunetovi okolo krku. Všetci boli šťastní, kým sa z domu nezačal ozývať detský plač. Louis pustil svoje sestry a schmatol Harryho za ruku, ťahajúc ho do domu.
Postavil Harryho vedľa bielej postieľky a vybral z nej malého drobčeka. Opatrne ho podal Harrymu, zatiaľ čo on si zobral ďalšieho. Skoro hneď, ako si ich zobrali na ruky prestali plakať a zaspali. Začali rozmýšľať, aké by to asi bolo, keby mali vlastné deti. Síce bolo priskoro predstavovať si také veci, ale vedeli si predstaviť toho druhého, ako manžela a zároveň otca.
Malých uložili naspäť do postieľok a odišli si do auta pre ostatné veci.
Zas meškám :/ ale vydržte ešte tri týždne prosím :)
Ako najrýchlejšie sa mi bude dať tak vydám ďalšiu, len musím ešte polovicu dopísať :) Dúfam že sa páčilo :)
Vote
Komment
Shere :*
-VerčaXoXo
ČTEŠ
Stay (Book I)
FanfictionCelý život čakám na tú správnu chvíľu. Povedať ti, ako sa cítim. Viem, že sa snažím ti povedať, že ťa potrebujem. Som tu, bez teba. Cítim sa tak stratený, ale čo môžem robiť? Pretože viem, že táto láska sa zdá byť skutočná. Ale neviem, ako sa mám cí...
