S dobrým pocitom na srdci som pokojne ležal vo svojej posteli, keď som počul na prízemí divné zvuky. V tedy som sa vážne zľakol. Pomalým a hlavne tichým krokom som prešiel ku skrini, pri ktorej bola oprená baseballová palica. Rýchlo som ju schmatol a odišiel po schodoch dolu. Ďakoval som Bohu za to že pri výstavbe domu som dohliadol na to, aby tie schody neboli z dreva. Palicu som dal do útočnej pozície a prešiel do obývačky. Nikto tam nebol. Na svojom pleci som ucítil dotyk. Otočil som sa. Skoro som sa posral! Vykríkol som ako dvanásť ročné dievča a osoba oproti mne tiež.
"Bože, hráš vôbec baseball?" prehovoril Niall
"Ako si sa sem dostal ty bastard?" zasmial som sa
"Starý ale dobrý zvyk. Buď kvetináč alebo rohožka."
"Trubka! Prečo si prišiel?"
"Prosím dávaj si pozor na Harryho. Dneska som ho stretol a nebol veľmi v dobrej nálade. Nechcem aby ti ublížil. Poznám ho dosť dobre." povzdychol som si. Stále niečo na Harryho. Harry to! Harry tamto! Už má to štve. Ale ešte viac ma štve, že ak sen ten írsky škriatok prišiel len kvôli tomu v takúto pozdnú hodinu, tak ho asi zabijem.
"Bože môj! No a tak si ho videl a bol podráždený, to neznamená že mi má nejako ublížiť!" zasmial som sa nad Niallovou naivitou. Nechápem ho. Najprv nás zoznámi, smial sa keď sme spolu začali chodiť a teraz chce aby sme sa rozišli? To je užna mňa kúsok moc.
"Mal by si vedieť ešte niečo, Louis!" zamračil som sa na neho "Bol som s Patrickom v klube a-"
"A?"
"Bol tam aj Harry." nechápavo som sa naňho pozrel "Nebol tam sám. Aby som bol konkrétny bol tam s nejakými dievčatami." pozrel som sa naň so slzami v očiach
"To nebol on!"
"Nerád to hovorím, ale bol to on! Mrzí ma to Louis!" chcel ma objať, ale ja som ho odstrčil
"Prečo by som ti mal veriť?"
"Ako dlho ma poznáš Loui?! Neklamal by som ti, radšej by som zomrel, akoby som ti mal klamať!" nevedel som čo mám povedať. Vtedy sa mi vyronila prvá slza kvôli Harrymu Stylesovi.
*145 dní pred tým*
Celý deň som nič nepil a ani nejedol. Bol som stále zavretý vo svojej izbe a plakal do vánkúša. A to som chlap? Asi nie. Málokedy som odišiel do kúpelne, ale vždy keď som tam prišiel, môj pohľad zostal vysieť na mojom odraze v zrkadle. To som až taký škaredý a tučný, že ma musel podviesť hneď po pár dnoch náško vzťahu? Je pravda že som mu ani nezavolal a ani si to nenechal vysvetliť, ale ono nieje čo vysvetlovať.
Pozrel som na nástenné hodiny v izbe. Ukazovali presne 19:55. Za päť minút má prísť. Bojím sa ' neviem ako sa mám pri ňom správať. Len myšlienka naňho vyvoláva vo mne bolesť a smútok. Takto skleslo som sa nycítil ani po rozchode so Stanleym. Ale tak isto to mohla byť hejo sestra, alebo kamarátka, ale kebyže je to jeho kamarátka lebo sestra tak by ma asi zavolal aby ma predstavil, nie? Sám neviem čo si mám myslieť. Jediné v čom som si istý je že Niall by mi neklamal, hlavne nie v takýchto veciach.
Z dola som začul búchanie na dvere. Hodnú chvíľu mi tevalo než som sa dostal ku vchodovým dverám. Otvoril som dvere a Harry sa vrútil do vnútra ako veľká voda.
"Prečo si to spravil?" skríkol na mňa hneď ako som zavrel dvere
"Č-čože?"
"Ty skurvená sviňa!" na svojom líci, po ktorom ma ešte pred niekoľkými dňami hladil, som učítil štipľavú bolesť. V tedy som prvý krát ucítil fyzickú bolesť, kvôli Harrymu Stylesovi.
Peace? Asi ne čo? Ani neviete ako ťažko sa mi táto kapitola ťažko písala :( Asi mi nebudete veriť, ale skoro som pri nej plakala. Je mi v nej Louisa strašne ľúto :( Mno tak ale o to v tejto poviedke ide :/ Ďakujem všetkým ktorý túto zlátaninu čítajú :)
Vote
Koment
Shere :*
-VerčaXoXo

ČTEŠ
Stay (Book I)
FanfikceCelý život čakám na tú správnu chvíľu. Povedať ti, ako sa cítim. Viem, že sa snažím ti povedať, že ťa potrebujem. Som tu, bez teba. Cítim sa tak stratený, ale čo môžem robiť? Pretože viem, že táto láska sa zdá byť skutočná. Ale neviem, ako sa mám cí...