Stay (Book I)

Chapter 22

—68 dní pred tým—

Hlavu som mal opretú o Harryho hruď, ktorá sa nadvihovala v pravidelných intervaloch. Jeho ruka ma hladila vo vlasoch, čo ma nesmierne upokojovalo. Snažil som sa nemyslieť na všetky problémy, ktoré na nás číhali vonku. Najradšej by som zostal navždy zavretý v tomto dome spolu s mojím kučeravým anjelom, ako vojsť do toho sveta zakomplexovaných ľudí. Pri tej myšlienke som sa ešte viac pritisol na hruď kučeravca. Snažil som sa nemyslieť na také veci, ale stojí mi to všetko utrpenie za niečo čo sa volá láska? Ak som robil, čo som robil, stále som to nemohol vyhodiť z hlavy. "Harry, vážne ma miluješ? Nie je to len ďalšia hra?" bolo vidno, ako ho moja otázka zaskočila, ale aj tak som trval na odpovedi. Zarazilo ma, keď celou izbou vládlo niekoľko minút ticha. Odtiahol som sa od Harryho a vyplašene sa naňho pozrel.

"Milujem ťa, Louis. Už neviem, ako ti to povedať. Viem že máš obavy, ale my to zvládneme, uvidíš!" hneď ako to dopovedal, sa usmial a pritiahol si ma bližšie ku sebe, ako pred tým.

*Večer*

Snažil som sa zaspať, ale príšerná bolesť hlavy mi to nedovolila. Bolo mi zle od žalúdka a okolo seba som cítil chlad, aj keď som bol zakrytý až po uši perinou. Z hrdla sa mi vydralo zakňučanie, čo Harryho zobudilo. Pozrel na mňa s rozospatými očami. Hneď ako uvidel moje telo trasúce sa od zimy, vymrštil sa do sedu a skontroloval mi teplotu. Jeho pre mňa studená ruka sa dotkla môjho čela, čo vo mne vyvolalo pocit úľavy.

"Chyť sa ma okolo krku!" prikázal mi. Pevne ma chytil, ako princeznú a odniesol ma do kúpelne. Opatrne ma postavil na zem, pri čom pridržiaval moje telo.

Od temena hlavy, cez môj chrbát začala tiecť studená voda. Viacej som sa pritlačil na Harryho hruď, ako by ma to malo ochrániť pred všetkým zlom sveta.

—67 dní pred tým—

Nikdy by som si nemyslel že by som pre niekoho mohol znamenať tak veľa. Harry zo mňa celú noc nespustil oči a snažil sa aby mi bolo čo najlepšie. Ale zase mi aj liezol na nervy. Nechcel ma pustiť z postele, ledva tak na wc.

Keď konečne zaspal a ja som sa rozhodol že si pôjdem zobrať aspoň knihu na čítanie, ale akoby mal nejaký senzor a hneď bol hore. Poslal ma naspäť do postele a knihu mi doniesol sám. Radšej som sa zahryzol do jazyka, aby som naňho nevyštekol niečo nepekné.

Na obed sa snažil niečo uvariť, ale z kuchyne sa ozývali len nadávky a hluk. Nemohol som potlačiť myšlienku, že sa v tej kuchyni zabije. Ja sám som nevedel kde čo je, keď že som ju skoro nikdy nepoužíval.

Pri poslednej nadávke som to už nevydržal a tak som vyšiel z postele aj cez jeho prísny zákaz. Cez jedáleň spojenú s obývačkou som prešiel do kuchyne kde sa mi naskytol pohľad na toho "majstra kuchára". Cez plece mal prehodenú utierku a niečo krájal. Prekvapivo všade bolo čisto a nič nebolo rozbité. Usmial som sa a zozadu som obmotal ruky okolí jeho pásu. Asi ma nepočul a tak sa zľakol, ale pokračoval ďalej.

Keď ma to prestalo baviť, tak som si sadol na kuchynskú linku a fascinujúco pozoroval, ako krája mrkvu do zeleninovej polievky. Ako sám povedal, chce si ma vykŕmiť, lebo som podľa jeho dlhého monológu príliš chudý na dvadsaťtri ročného chlapca. Vedľa mňa na sporáku mal ďalšie dva hrnce, kde v prvom z nich bola predpokladám omáčka a v ďalšom vriaca voda.

—-

"Prečo si nezostal v posteli?" spýtal sa, keď som sedel na linke a on sa vtesnal medzi moje nohy. Pohladil ma po tvári, na čo som sa usmial.

"Chýbal si mi a po niekoľkej nadávke som to už nevydržal a musel sa ísť na teba pozrieť." zasmial sa a ja s ním.

Chvíľu sme sa ešte rozprávali, zatiaľ čo on varil.

Už sme to pripravovali na stôl, keď niekto pri dverách zazvonil. Keby som vedel, že to bude ďalší nepríjemný zážitok, tie dvere by som neotvoril.

Zas neskoro ale snažila som sa. Chcela by som poďakovať všetkým verným čitateľom. Ďakujem za všetky Vote pri minulej časti :)

Vote

Koment

Shere ;*

-VerčaXoXo