Stay (Book I)

Chapter 6

*O týždeň neskôr*

Nič nieje horšie ako keď vás niekto zobudí o pol ôsmej ráno. Ledva som vstal z postele a znovu sa ozvalo zvonenie pri hlavných dverách.

Ledva som vstal z postele a znovu sa ozvalo zvonenie pri hlavných dverách. Obliekol som si na seba župan a odišiel dolu. Otvoril som dvere a na mňa vyskočila blonďavá hlava toho írskeho škriatka. Pustil som ho dnu.
"Padaj sa obliecť!"
"A to akože len kvôli tomu si prišiel o pol ôsmej ráno?"
"Neviem či ti idú dobre hodiny ale je druhá hodina poobede!" Čože?
"A načo sa mám ísť obliecť?"
"Tebe to Harry nepovedal? Dnes má vystúpenie!"
"Nemal mi to ako povedať! Nenapísal mi a ani mi nezavolal!" celý týždeň mi nezavolal a ani mi nenapísal správu kde by stálo aspoň posraté Ahoj. Keď ma odviezol pred dom, povedal že mi zavolá keď príde domov, ale nezavolal. Čo som si myslel? Nikdy mi nebolo súdené nájsť pravú lásku.

Nechal som Nialla v obývačke a odišiel som do izby kde som sa prezliekol do čierneho trička a čiernych gatí. Vlasy som si upravil, tak aby mi ofina zakrývala čelo.

Išiel som po schodoch dolu, ale to by som nebol ja keby som nezakopol a skoro sa nezabil. Pridržal som sa zábradlia a zišiel posledný schod.
"Louis?" prehovoril Niall keď som sa obúval
"Hmm?"
"Od kedy ti nezavolal alebo nenapísal?"
"Nechaj to tak Niall. Harry je... je proste Harry."
"Ako chceš."

----------

Sedel.som v Niallovom aute a niekam sme išli, ale centrum mesta to určite nebolo.
"Nialler, kam ideme?"
"Ideme ešte ja Patrickom." pohodlnejšie som sa usadil do sedadla spolujazdca a zavrel som oči. Vnímal som len tichú hudbu z rádia.

Zo snívania ma zobudil Niall. Boli sme na mieste a tak som sa odpútal a vyšiel z auta. Začal som sa s Patrickom rozprávať o všeliakych blbostiach. Je to fajn chalan. (pzna. Prosím berte kúsok z nadhľadom že Patrick má v skutočnosti 30 rokov ale v tejto poviedke má 24. Ďakujem za pochopenie). Vošli sme do budovy kde sa mala konať súťaž. Museli sme prejsť všeliakými chodbami až sme sa dostali pred miestnosť, kde sa malo všetko konať. Niall im podal lístky a nechali nás prejsť. Sadli sme wi do poslednej rady a čakali kým to všetko začne.

Všetky tanečné vystúpenia boli neuveriteľné. Všetci tancovali ako by nemali kosti. Nedalo sa to porovnať so mnou. Môj takzvaný "tanec" je akoby sa snažil tučniak vzlietnuť. Vyzerá to proste divne. Všetko išlo ako po masle, až kým neprišla na radu Harryho skupina. Keď nastupoval na stage, tak sa na mňa usmial. On čakal že sem prídem?

Ich vystúpenie bolo vážne úžasné. On bol celkovo úžasný. (video v multimédiách) Na konci sa všetci postavili zo svojich miest, tlieskali a pískali ako zmyslov zbaveny. Bolo to niečo neuveriteľné.

Nastalo vyhodnocovanie. Napínali to ako gumu v gatiach. Skončili na druhom mieste. Podľa mňa si zaslúžili prvé, ale tak čo narobím. Hneď ako moderátor povedal ako skončili, celá skupina sa objala, len on sa vymanil z ich objatia a rozbehol sa ku mne. Uväznil má do medvedieho objatia a zatočil so mnou. Čo sa dialo po tom bolo ako z mojích snov. Začal sa ku mne nakláňať. Ja som bol oproti nemu malý a tak som sa dal na špičky. Naše pery sa spojili v pol ceste. Síce som si nepredstavoval nás prvý bozk takto ale aj tak to bolo nezabudnuteľné. Odtiahol som sa od neho z menším mľaskavým zvukom a pozeral mu do očí. Nevnímali sme svet okolo seba, len prítomnosť toho druhého. Znovu má vytiahol do objatia.
"Som tak rád že si prišiel. Prepáč že som ti nezavolal a ani nenapísal keď som mal. Odpusť mi!" zašepkal mi do ucha.
"Myslíš si že by som tu bol, keby som ti neodpustil?" usmial som sa
"Si perfektný LouLou. Až tak perfektný že si ťa nezaslúžim." zarazil som sa
"Ak tým chceš povedať že nechceš so mnou nič mať, tak máš smolu Styles. Ja sa ťa bez boja nevzdám!" zamumlal som mu do trička a ešte pevnejšie jo objal.

Prišiel ku nám Niall spolu s Patrickom a usmievali sa. Tomu írskemu škriatkovi vyšiel jeho plán. Znovu.
"Počúvaj Harry, ak mu zlomíš srdce, tak ti garantujem že si nevrzneš do konca života!" prehovoril Niall z vražedným pohľadom

----------

Domov ma zaviezol Harry. Keď zastavil s autom na príjazdovej ceste do garáže, nastalo ticho.
"Harry, prečo si mi vlastne nezavolal?" pozrel som sa na neho
"Zabudol dom. A cez týždeň som nemal čas. Každý deň som stával o šiestej a keď sme skončili so skúškami bolo osem hodín večer. Hneď ako som prišiel domov, som sa ledva osprchoval a potom som odpadol do postele. Prepáč mi to!" odopol som si bezpečnostný pás. Odopol som ho aj jemu a sadol som si naňho obkročmo. Ruky dal na moje boky a pozeral sa na mňa so zaradeným pohľadom. Naklonil som sa ku nemu a začal ho bozkávať. V podbrušku som cítil tisíce motýlikov. S nikým iným som toto necítil. Jazykom som prešiel po jeho spodnej pere a on pootvoril svoje ústa. Naše jazyky viedli jazykovú vojnu. Svojími rukami som odhodil jeho beanie na zadné sedadlá a prstami zaťahal za jeho kučery. Vzdychol mi do úst a tak som sa od neho odtiahol. Srdcia nám bili ako o závod a naše hrude do seba narážali. Znovu som sa prisal na jeho spodnú peru za ktorú som následne zaťahal. Zatiaľ čo som spracovával čo sa stalo, Harry sa mi prisal na môj odhalený krk. Začal mi tam robiť znamienka lásky. Vzdychal som ako o život. Bolo to sakra tak príjemné. Cítil som ako nám začalo byť v gatiach tesneo.
"Harry!" zalapal som po dychu keď mi rukou zašiel pod tričko. "Je ešte priskoro!" vzdychol a odtiahol sa od môjho krku. Zostal som na ňom sedieť. Dýchali sme, ako keby sme behali maratón. Stále som cítil v jeho gatiach hrču. Prisadol som si na miesto spolujazdca.
"Harry, ak sa potrebuješ uvoľniť, kľudne môžeš!"
"To je v poriadku. Onedlho to prejde." pousmial sa a stále zhlboka dýchal
"Harry, pozajtra letím to Paríža. Chcel som sa spýtať... išiel by si so mnou?"

Jop je to asi nezvyčajné že hneď ako si dajú prvú pusu tak si to skoro rozdali v aute ale je to zase dlhé!
Otázka: má ísť s ním do toho Paríža alebo nie?
-VerčaXoXo