Archa

2. Nový začiatok

James sedel na bielej plastovej posteli a díval sa cez okno do prázdnoty vesmíru. Stále sa cítil malátny a častokrát potreboval ísť na toaletu, aby sa vyvracal, pretože jeho telo si ešte nezvyklo na takúto zmenu. Strýko Alec mu vždy musel pomáhať prejsť na toaletu, keďže s barlami mu to stále dobre nešlo.

"Prečo sme tu a nie na Zemi?" Opýtal sa zrazu James strýka Aleca niekedy uprostred noci. Keďže boli vo vesmíre, za oknom bola nočná obloha stále a oslňovalo ich len umelé svetlo nachádzajúce sa v izbách ich príbytku. Bolo teda ťažké určiť, či je deň alebo noc.
Alec odložil knihu, ktorú práve čítal a pozrel sa na Jamesa.
"Ľudstvo sa nepoučilo, došlo k ďalšej tragédii, horšej ako pred dvadsiatimi rokmi, svet sa stal úplne neobývateľným," spustil Alec. James len vyjavene pozeral.
"Ako je možné že si z toho nič nepamätám, nepamätám si ako som sa sem dostal," povedal. Alec sa však len pousmial.
"Myslím, že to by si mal byť rád, že sa napätáš," povedal a nahodil vážnu tvár. "Čo si pamätáš ako posledné? Myslím pred prebudením tu," opýtal sa ho.
"Ako na školu padlo lietadlo a to je všetko, potom len nejaké útržky, prasknuté potrubie, zavalenú nohu a viac nič, nechápem ani ako si ma tam vôbec našiel," odvetil mu James.
"Dôležité je že som ťa našiel," odpovedal mu Alec.
"To áno," odvetil James. Napokon sa zahniezdil v posteli a prikryl sa dekou. "Ale kto to mohol spôsobiť? Agentúra už predsa neexistuje, ty a moji rodičia ste zničili Amandu a tým celú Agentúru," spustil znova James.
"Ľudia ako Amanda a korporácie ako Agentúra tu vždy boli a budú," vysvetlil mu Alec. James si povzdychol.
"Nič s tým nenarobíme, musíme sa len zmieriť s tým, ako to teraz je, je to náš nový začiatok a pokiaľ si to tak zariadime, aj tu sa nakoniec môžeme cítiť ako doma," usmial sa na Jamesa. Ten len prikývol. Strýko Alec mal pravdu... Ako vždy.
"O pár dní príde aj jeden môj známy, ktorý nás na Archu dostal, ten nás určite oboznámi so všetkým dôležitým," dodal Alec. James prikývol a zahniezdil sa v perinách.
"Kto je ten známy? Ďalší z prezivších? Opýtal sa James.
"Áno," usmial sa. Jamesa fascinovala jeho minulosť a minulosť svojich rodičov. Dokázal sa nadchnúť všetkým čo sa týkalo prezivších, ani si neuvedomoval že sa preživším stal už aj on.
"Volá sa Jackson," dodal Alec s úsmevom. Napokon sa zdvihol a položil knihu s čiernym obalom na stôl vedľa seba. "A spať," zavelil a pobral sa na toaletu. James sa teda taktiež začal zberať na spánok. Nohu si položil do bezpečnej polohy aby si v spánku neublížil a prikryl sa. Keď sa Alec vrátil z toalety, zhasol svetlá a v okne sa odhalila nádherná scéna. James sa zahľadel do vesmírnej diaľavy a ani nevedel kedy, zaspal.

Po prebudení ostal opäť zmätený. Za oknom bola tma ako uprostred noci a prišlo mu divné že aj napriek tomu že je zrejme ráno, tak za oknom je hviezdna obloha.
Jamesa však zo zamyslenia a zmätenia vytrhla vôňa omelety a zeleniny. Pomaly teda prešiel do kuchyne, ktorá bola útulná a tak akurát pre dvoch ľudí.
"Dobré ráno," usmial sa Alec na Jamesa a ten len zývol.
"Dobré... tá nočná obloha ma vážne irituje," ukázal na okno.
"Oh," začervenal sa Alec. "Prepáč nevedel som, že ti to vadí," usmial sa, natiahol sa po ovládač na druhom konci kuchynskej linky a ťukol do jedného z tlačidiel. V okne sa zrazu objavil výhľad na rušnú ulicu obytnej oblasti v Chicagu, kde kedysi žili.
"Lepšie?" Opýtal sa Alec.
"Neviem," priznal James a zdesene pozrel na okno. "Uvidíme či tam nasimulovali aj to padajúce lietadlo," pousmial sa James a Alec sa zasmial.
"Čo máš dnes na pláne?" Opýtal sa ho strýko Alec.
"Neviem, možno si prehliadnem Archu, uvidím čo všetko sa tu ukrýva," odvetil. Alec pred neho položil omeletu s paradajkou, slaninkou a nastrúhanou mrkvou.
"Síce to nie sú čerstvé suroviny, vonia to dosť dobre," upozornil ho Alec, aby z raňajok nemal veľké očakávania. James si teda odkrojil z omelety a vložil si kus do úst. Prekvapene zastonal.
"Je to dokonalé," priznal. "Myslím, že ty dokážeš zo všetkého spraviť delikatesu strýko," pousmial sa na Aleca.
"Tak ďakujem, dobrú chuť," povedal a taktiež si nabral kus omelety.

Po raňajkách Alec odišiel do svojej pridelenej práce a James ostal doma sám. Neplnoletí aj na Arche museli chodiť do školy, ale keďže James bol ešte v dosť zlom stave, mal od školy ešte týždeň pokoj. Podľa svojho lekárskeho harmonogramu si mal dať lieky a natrieť si nohu hojivou masťou. Keď tak spravil vzal barle a rozhodol sa, kus sa porozhliadnut po chodbách Archy.