Archa

14. Spomienky

Na drevené dvere malého dvojizbového bytu ktosi zaklopal. Malý, asi šesťročný James spozornel a zahľadel sa na dvere, v ruke zvierajúc ovládač ku hernej konzole. Z kuchyne vybehla žena, vekovo asi okolo štyridsať rokov. Handrou na riad, ktorú zvierala v rukách naznačila Jamesovi, aby sa schoval a ten ju okamžite poslúchol a vbehol do skrine vedľa tenkej televízii. Toto sa dialo vždy keď niekto zaklopal na dvere. Jamesovi sa to nepáčilo, no vedel, že jeho mama to robí pre jeho dobro. Po tom čím si prešla je samozrejmé, že je opatrná.
Žena otvorila dvere a odhalila návštevu.
"Ahoj Denise," pozdravil sa jej muž rovnako starý ako ona.
"Alec," odvetila.
"Je naozaj ťažké ťa nájsť," pousmial sa.
"Zdá sa, že až tak ťažké to nie je," poznamenala ironicky a odstúpila od dverí, aby návštevu pustila dovnútra.
"Máte to tu pekné," rozhliadol sa po byte, no keď nikde nevidel ďalšieho obyvateľa bytu dovolil si Denise položiť otázku.
"Kde je James?" Denise si povzdychla.
"Môžeš vyliezť," prevrátila očami a James sa pomaly vyteperil z tmavej skrine. Postavil sa pred Aleca a zadíval sa na neho. Alec sa na neho príjemne pousmial. James z neho cítil čosi zvláštne, cítil že je to dobrý človek. Malé deti dokážu z dospelých vycítiť mnohé, hlavne to, akí ľudia sú, okamžite by zutekal keby z Aleca cítil, že pri ňom nie je v bezpečí. To však nehodlal spraviť. Práve naopak, cítil sa bezpečne. Vedel, že Alec nie je žiadny votrelec a to ho videl prvýkrát, teda, čo si pamätal.
James zrazu pribehol k Alecovi a objal ho. James bol Alecovi asi po pás, preto sa Alec musel zohnúť k dieťaťu.

Denise stála vo dverách medzi obývačkou a kuchyňou a dívala sa na nich.
"Vidím, že ste sa skamarátili," pousmiala sa. Alec prikývol a pričupil sa k Jamesovi, aby bol zarovno s ním keď sa rozprávali.
James na ten pocit a strýkov úsmev nikdy nezabudne. Už vtedy bral strýka Aleca ako svojho otca, ktorého nikdy nemal. A navždy ho tak brať bude a nie, nezabúda na to, kto bol jeho skutočný otec a veľmi dobre vie, že keby nebolo jeho otca, tak by tu vôbec nebol, s radosťou však bude hovoriť, že otcov mal dvoch a že všetci preživší z minulosti, ktorých život sa spojil s jeho rodičmi, boli jeho rodina a predovšetkým strýko Alec.

Zo spomienok ho vytrhol hlas Abby, ktorá si ku nemu prisadla.
James sedel na dotrhanej pohovke v byte, v ktorom bývali s Alecom. Pobrali sa tam s Abby potom, čo v skole objavili desiatky mŕtvych tiel. Nikto neprežil. Zatiaľ, čo vedeli  zostali nažive len oni dvaja.
"Mal to byť nový začiatok, druhá šanca," Spustila Abby, "Ani v najhoršom sne som si nepredstavovala, že to dopadne takto," povedala a tvár jej stále zmáčali slzy.
"Tom bol to jediné čo som mala, jediný človek, na ktorom mi záležalo najviac na celom svete," smrkala. Jamesovi sa do očí taktiež natlačili slzy a s úsmevom sa pridal do koncerzácie.
"Tom bol jediný človek, ktorý mi povedal, že ma miluje, vlastne bol prvý pri ktorom som si uvedomil túto skutočnosť," pousmial sa. Abby sa k nemu priblížila a objala ho.
"Zachránil nás," povedala napokon, "jeho smrť nebola zbytočná," dodala.
"Kedy má prísť ten tvoj kamoš?" Zmenila zrazu tému. James sa spamätal a začal pomaly vstávať.
"No mali by sme vyraziť, úprimne už tu nechcem stráviť ani sekundu," povedal a začal si z pohovky zbierať veci. Abby robila to isté. Z ruksaku si vybrala jeden granát, aby si doplnila zásoby na opasku a prebila si samopal. Zrazu sa otočila k Jamesovi a natiahla k nemu ruku v ktorej zvierala desert eagle. James sa zahľadel na zbraň.
"Vezmi si ju," prikázala mu Abby autoritatívne až sa jej James skoro zľakol. Poslušne sa natiahol a zbraň si zobral. Bola ťažšia ako si myslel a trocha ho prehlo keď jej váhu zovrel v ruke.
"Vypadnime odtiaľto," zavelila Abby a spoločne sa vydali späť do chodieb Archy.

"Do riti!" Zrevala Evelyn a do jedného z monitorov v riadiacom centre hodila šálku od kávy. "Zničili projekt na ktorom sme pracovali dlhé roky a ničia všetko čo sme budovali, musíme čo najskôr Jamesa dostať," zúrila Evelyn. "Záchranný tím čo najskôr mi toho chlapca prineste!" Revala do mikrofónu, pri čom museli vojaci jednoznačne minimálne ohluchnúť. Evelyn to už nezvládla a jej emócie explodovali. Vôbec nebola taká kultivovaná, pyšná, neoblomná a psychicky vyspelá ako bola jej matka. Evelyn bola impulzívna a len z malého percenta vedela, čo vlastne robí a čo chce dosiahnuť a to bola jej najväčšia chyba.

James s Abby prechádzali chodbami, podľa Jacksonovych inštrukcií museli prejsť nemocnicou, aby sa dostali cez laboratóriá k padacím dvierkam, ktoré viedli do strojárne, technickej miestnosti, kde sa nachádzala pretlaková komora, cez ktorú sa bolo možné dostať k modulom, ktoré by ich zaniesli buď na materskú loď alebo na samotnú zem. To ich však trápiť už nemuselo pretože tam na nich bude čakať Jackson so záchranným tímom, teda snáď.

Spoločne teda vošli do priestorov nemocnice a obaja pred seba namierili nabité zbrane.
"Buď ostražitý a nastrieľaj bezhlavo," pripomenula mu Abby. Vtedy sa Jamesovi v hlave objavila ďalšia spomienka, teraz to bola spomienka na jeho matku, ktorá taktiež brala vlastnú ochranu a aj jeho ochranu veľmi vážne.

"Tie hlúpe videohry ťa na realitu nepripravia, nechápem kto po tom všetkom čo sa stalo dokáže vytvoriť hru zameranú na zombie," lamentovala Denise nad asi desať ročným Jamesom, ktorý sedel pred telkou a hral videohru.
"Mami, ale v tejto hre si hlavnou postavou ty..." Denise schmatla ovládač a vypla televízor. "Poď so mnou," prikázala mu a pobrala sa do vedľajšej izby. Keď sa vrátila v ruke držala zbraň Desert eagle.
Spoločne sa presunuli autom na prázdne priestranstvo. Bola to lúka, ktorú narúšali ruiny starého sveta. Denise na rozpadnuté múry poukladala plechovky a rôzne predmety. Postavila sa pred ne v pevnom postoji, zbraň namierila pred seba a Spustila paľbu. Plechovky odlietavali v zavane dymu, prachu a kusov, ktoré sa od nich oddelili. Neminula ani jednu. Keď skončila, prebila zbraň a obrátila sa k svojmu synovi.
"Toto je realita," povedala vážne. "Si na rade," podala mu do ruky zbraň a desaťročný James si ju od nej len veľmi neochotne vzal. Denise mu prichystala nové plechovky a vrátila sa k nemu. Ukázala mu ako sa ma postaviť, spevniť telo, namieriť, vysvetlila mu všetky podrobnosti a keď skončila povedala len, "páľ."
James teda vystrelil. Zbraň ho však kopla, až mu rameno odskočilo vzad. "Mami, ja..." snažil sa ju presvedčiť, že to nechce robiť.
"Nenariekaj mi tu, jedného dňa to budeš potrebovať," povedala. "Milujem ťa James, ale ja tu nebudem naveky, a nikto iný sa o teba nepostará, jedine ty sám," povedala mu a pohladila ho po ramene. "Takže sa pevne postav, ukotvi sa a rameno tlač vpred," James bol rád, že sa mu mama venuje, no radšej by s ňou robil niečo iné, ale však chápal, že pre ňu to je dôležité. "A teraz páľ," povedala a James začal strieľať 
Trafil šve plechovky z desiatich. Denise ho potlapkala po pleciach.
"Vidíš, na začiatok dosť dobré," usmiala sa na neho a on jej úsmev opätoval.

Abby ho stiahla dolu za stôl recepcie, pretože uvidela niekoľko nemŕtvych. Ústa si prekrila ukazovákom, ako znak toho že má byť potichu.
"Je ich priveľa, musíme sa okolo nich ticho dostať ďalej, bez streľby," zašepkala. James prikývol.
V zákrytoch spolu napredovali ďalej snažiac sa neupozorniť na seba desiatky nemŕtvych.