Archa

8. Bez pomoci

James tackavo pokračoval v ceste krvou zmáčanými chodbami archy. V "centre" archy sa už cítil bezpečnejšie, keďže to tam už poznal v vedel, že sa už blíži k bytu, v ktorom býval so strýkom Alecom. Keď pridal do kroku a snažil sa skrátiť si cestu krížom, cez akési námestie, zistil, že to zrejme nebol najlepší nápad. Jeho krok bol rýchlejší, no vďaka tomu aj hlasnejší a teda ho mohol začuť ktokoľvek... a čokoľvek.
V momente spomalil, no bolo už pozde. Z diaľky sa k nemu opäť začali blížiť ťažké kroky, ktoré sprevádzali zvláštne zvuky ťažkého dýchania a chrčania. James v mysli zanadával a rozhliadol sa po najbližšom úkryte.
Po ľavej strane si všimol školu, ktorej steny pokrývali krvavé šmuhy. Pomaly prebehol cez chodbu a utekal smerom ku schodom. V tom momente zrýchlili aj ťažké kroky za ním a chrčanie nahradilo hlasné dravé vrešťanie.
James utekal rýchlo ako mu zranenia len dovoľovali, no nevládal a zdalo sa mu, že spomaľoval. Monštrum bolo už len pár metrov od neho a začalo sa po Jamesovi zaháňať mohutnými obrovskými rukami, zakončenými dlhými ostrými pazúrmi. James sa uhýbal a snažil sa stále utekať, no vedel, že čím ďalej to takto bude prebiehať, tým bude vysilenejší. Zo zranení a vpichov po ihlách sa mu opäť spustila krv.

Schody bral po dvoch a dvere do školy mu už boli na dosah. Vtedy mu však zrazu čosi podrazilo nohy a on začal padať k zemi. Povrch však nedosiahol pretože ho čosi silno odhodilo o náprotivnú stenu. James si hlavu zahalil medzi ruky, aby si ju ochránil a telom vrazil do steny školy. Keď dopadol na zem rozkašľal sa, a obzrel sa na to, čo ho napadlo.
Keď uvidel monštrum, ktoré sa opäť po ňom zaháňalo vstal na nohy a pribehol k vchodovým dverám.

Ruku priložil k modrej obrazovke, no ona zrazu sčervenala a dvere sa neotvorili.
"Do riti," znervóznel James a skúsil dvere otvoriť znova, opäť však neúspešne. Opäť mu čosi podrazilo kolená. Monštrum sa po ňom zaháňalo zvláštnymi tenkými chápadlami zakončenými malými, no ostrými ostňami, ktoré mu vychádzali z ramien a lopatiek. James lapal po dychu a snažil sa vyhýbať chápadlám, no nemal už miesto na pohyb a ostal uväznený pred dverami. Tie sa však zrazu prudko otvorili a on sa zvalil dovnútra školy. Niekto ho za ramená vtiahol dnu a dvere sa pred ním zatvorili.

Tmu preťalo modré LED svetlo, ktoré odhalilo sedem ľudí. Muž, ktorý ho vytiahol dovnútra sa k nemu stále skláňal.
"Si v poriadku?" Opýtal sa Jamesa, ktorý len vysilene prikývol. "Ako sa voláš?" Muž sa stále pýtal.
"James," vykoktal a z davu ľudí obďaleč sa k nemu ktosi rozbehol. Vnímal len to, že je to nejaký muž. Čím bol však bližšie, James zistil, že to nie je muž, ale chlapec v jeho veku.
"James, si v poriadku?" Chlapec si k nemu drepol a začal mu v dlaniach stískat tvár. "To som ja James, Tom," prihováral sa mu, no James sa len usmial a zrazu sa mu svet rozmazal a po chvíli zanikol v tme.

"Abby, potrebujeme ťa tu..." počul ešte tlmene hovoriť muža, ktorý ho zachránil a zrazu tma utíchla úplne. Omdlel.