Archa

11. Krytie je najdôležitejšie

James prešiel temným a krvavým, akože námestím a prešiel na chodbu, na ktorej sa nachádzal ich byt. Dych sa mu zrýchlil. Bál sa toho, čo nájde, respektíve nenájde v byte, ak tam strýko Alec nebude, kam sa podel?
Pomaly prešiel k dverám a vtedy opäť začul ten dunivý zvuk ťažkých krokov. Rýchlo teda priložil ruku k čítačke DNA, aby si odomkol byť. Snažil sa vojsť dnu skôr, ako ho uvidí vracajúce sa monštrum.
Akonáhle sa dvere odsunuli, James vošiel dovnútra a dvere sa prudko svišťajúc zatvorili.

James sa zahľadel do priestoru. Byt bol temný, pochmúrny, no bolo až desivé, ako normálne, obyčajne to tam vyzeralo, oproti tomu masakru, ktorý sa nachádzal na chodbách Archy. Byt bol doslova nedotknutý, všetky veci na svojom mieste, ako ich tam zanechali naposledy. James sa smutne zložil na pohovku. Tak veľmi dúfal, že tu nájde strýka Aleca. Byt bol však úplne prázdny a jediná živá bytosť v ňom, bol James samotný.
Pomaly vstal z pohovky a pomaly za začal prechádzať po byte, obzeral si veci, ktoré sa v ňom nachádzali. Pomaly prešiel do strýkovej izby.
Nachádzala sa v nej popravená posteľ, veľká biela skriňa, knihy uložené v knižnici oproti skrini, ktorá sa nachádzal po oboch stranách postele a nad ňou sa spájala v jednu.
Jedna kniha však netrónila v knižnici. Ležala na nočnom stolíku vedľa postele.
James podišiel teda bližšie k nočnému stolíku a roztvoril knihu.
Hneď po prečítaní prvých dvoch viet pochopil, že ide o denník jeho mami.
Bezcieľne začal v denníku listovať, až ho na jednej dvojstrane zastavil malý papierik, ktorý bol v nej vložený. Vzal ho teda do rúk a obrátil ho tak, aby videl, čo sa na ňom nachádza.
Bola to fotografia, na ktorej sa nachádzali tri postavy a jedno pár mesačné dieťa. Bola to jeho mama, a on v jej náručí, strýko Alec po ľavej strane a po pravej akýsi muž, ktorého James nepoznal. Mal však tušenie, že by to mohol byť Jackson.
V tom momente si na čosi spomenul. Položil fotografiu späť medzi stránky knihy a vybehol do obývacej miestnosti. Namieril si to k stolíku, na ktorom ležala Alecova vysielačka.
"Jackson, to som ja, James... ozvi sa..." povedal naliehavo do vysielačky. "Jackson prosím, ozvi sa... prepínam," No z druhej strany sa stále ozýval len šum. James teda vysielačku odložil do vrecka svojich nohavíc a opäť si to namieril do strýkovej izby, kde zo skrine vybral stredne veľký čierny ruksak. Do ruksaku vložil denník svojej mami, niekoľko strýkových kníh o dejinách apokalypsy, ktoré sám napísal a z nočného stolíka vybral strýkovu ručnú zbraň aj s nábojmi. Na chvíľu sa zamyslel. Hľadel na zbraň a hovoril si, čo sa to sakra deje, že práve on drží v ruke takýto predmet, po chvíli sa však opäť vrátil do reality a zbraň vložil do ruksaku. Prehodil si ho cez ramená a namieril si to ku dverám, keď v tom mu vo vrecku zapraskala vysielačka.
"James, ozvy sa, James..." ozvalo sa z vysielačky. Okamžite ju schmatol do rúk q priložil k ústam.
"Jackson, pane bože, tak rád ťa počujem... nie... niečo sa tu stalo," koktavo mu vyrozprával všetko, čo sa od ich posledného rozhovoru udialo a nezabudol dodať ani to, že strýko Alec sa akým si spôsobom stratil a James absolútne nevie, čo s ním je. Na Jacksonovej strane zavládlo ticho, ale len na krátku chvíľu, potom sa opäť ozval.
"Zvolám záchranný tím a dostanem ťa odtiaľ, pokús sa nájsť strýka a s čo najviac preživšími sa dostaňte k vstupnej komore," prikázal mu Jackson. James súhlasil a v momente, keď sa medzi ním a Jacksonom prerušilo spojenie zacul ohromný náraz do dverí, ktoré sa vďaka nemu preliačili. James zahrešil a utiekol sa skryť do Alecovej izby. V tom momente do bytu vstúpilo ozrutné, nechutné monštrum. Vchod bol pre neho primalý, preto sa stena preliačila tiež a na niektorých častiach sa kov potrhal, popraskal a monštrum vstúpilo dovnútra. Rozhliadalo sa po byte, akoby vedome po niečom pátralo. A vtedy Jamesovi, ktorý sa pozeral cez škáru poodchýlených dverí, že monštrum zrejme hľadá práve jeho.
Ale prečo? James dvere úplne zavrel a schoval sa pod posteľ.

Evelyn sledovala celú Jamesovu situáciu na strddne veľkej obrazovke, akoby to bol len obyčajný film.
"Kto je ten Jackson, s ktorým sa spojil James?" Opýtala sa a zamestnanci ako usilovné včeličky začali pátrať v databáze. Jednému z nich sa podarilo nájsť Jacksonovu zložku.
"Je to bývalý člen odboja, ktorý viedol boj proti Amande počas apokalypsy, po apokalypse sa stal zamestnancom firmy World Secure, v ktorej je členom ochranky, ako asistent vedúceho." Evelyn sa v tom momente uškrnula.
"Fajn, dovolíme mu viesť expedíciu na záchranu toho chlapca," uškrnula sa. "Aspoň sa zbavíme jedného nepotrebného člena ochranky," dodala.
"Pri ceste bude lepšie keď bude spať, preto by ho mal veliteľ nejakým spôsobom uspať, aby sa naše krytie neprezradilo," povedala mužovi, ktorý ako prvý zistil Jacksonovu identitu. Ten prikývol a pobral sa predať inštrukcie veliteľovi ochranky.
Evelyn si bola vedomá, že táto akcia, ktorej bude Jackson súčasťou je bezpredmetná, nezmyselná, ale potrebovala zachovať utajenie svojich plánov a ako svojho zamestnanca podporiť v jeho záchrannom pláne, i keď o žiadnu záchrannú akciu v skutočnosti nepôjde. Krytie je však to najdôležitejšie. Evelyn sa teda vzdialila od monitorov.
"Budem svätyni," povedala najbližšej osobe a pobrala sa ráznym krokom do miestnosti, v ktorej sa nachádzala mohutná titánová truhla. Truhla, v ktorej ležala Evelynina najbližšia a najmilovanejšia osoba. Osoba, pre ktorú robí toto všetko, všetky jej plány, všetky testy, experimenty, všetko len kvôli jedinej osobe, ktorá ležala v titánovej rakve v časti lode zvanej svätyňa.