Archa

4. Beztiažový stav

Alec sedel vo svojom kresle a opäť si čítal. James bol už v posteli a tvrdo spal.
Aleca zrazu od čítania vytrhlo praskanie vysielačky na stole. Vysielačka vyzerala moderne, strieborná, podsvietená modrým pásikom. Alec sa po ňu natiahol.
"Počúvam," ozval sa do vysielačky. Odpovedal mu mužský hlas.
"Na zemi je to šialené Alec, povedz že ste s Jamesom v poriadku na Arche," vyšlo z vysielačky. Alec nahodil zdesený pohľad.
"Jackson, ty si ešte na Zemi?" Prekvapil sa. Alec očakával, že už je na Arche.
"Sme v poriadku, už sme ubytovaní," Jackson ho však prerušil.
"To je dobre, akonáhle budem na Arche tak ťa kontaktujem..." nasledoval ohlušujúci ruch, krik, vrčanie, explózie a následný šum. Signál bol prerušený. Alec položil vysielačku na stôl a celý zdesený ostal sedieť v kresle. Nepríčetný pohľad uprel na dvere od Jamesovej izby. Bol šťastný, že sa im podarilo dostať sa na Archu a utiecť od toho, čo sa dialo na zemi. Nedokázal si ani len predstaviť, čo všetko by musel znova prežívať, všetky tie spomienky na minulosť, na priateľov a hlavne na to, aby ochránil Jamesa, ktorý bol už v súčasnosti ako jeho syn. Jeho rodičia tu už pre neho neboli a Alec bol jediný, kto mu ostal. Nemôže dopustiť, aby sa Jamesovi niečo stalo. Videl v ňom toľko z Daniela a Denise, ktorým dal sľub, že sa o ich syna postará.

Na druhý deň Alec znova vstával skoro do práce a preto sa od skorého rána ich bytom rozliehala vôňa raňajok, ktorá prebudila aj Jamesa. Ten sa dotackal do kuchyne oblečený vo voľnom pyžame. Pozdravil sa Alecovi a sadol si za stôl. Rozprávali sa o rôznych veciach, Alec spomenul aj to, že sa mu ozval Jackson, čo Jamesa dosť zaujalo.
"Je to strašné, čo sa stalo," poznamenal James skleslo. Alec pred neho položil šálku čaju.
"To teda je, ale my máme šťastie, že sme tu, v bezpečí," odpovedal mu Alec. James potriasol hlavou a zmenil tému.
"Nemohol by som už začať chodiť do školy? Celkom sa tu nudím," spustil James.
"Veď už budeš doma len dva dni, to vydržíš," usmial sa na neho Alec. James si vzdychol.
"Zrejme budem musieť," poznamenal a prevrátil očami. Potom ho čosi napadlo. "Strýko Alec?" Zatiahol znova. Alec mu pokynul aby pokračoval.
"Keby že chcem a mám koho, mohol by som si sem niekoho priviesť?" Opýtal sa James.
"Samozrejme, že áno, ty už tu niekoho poznáš?" Zasmial sa Alec.
"Vravím že sa nudím, tak sa túlam po Arche," kývol plecami James. "Stretol som tu spolužiaka, tak som rozmýšľal, že by som ho zavolal," povedal Alecovi James.
"Aha, no samozrejme, kľudne, kedykoľvek," odvetil mu Alec, ktorý sa dal zrazu do pohybu. "Musím letieť, zahovoril si ma a už meškám do práce," objal Jamesa a pobral sa na odchod. James tam opäť ostal sám.

Určite neplánoval celý deň presedieť doma o samote a vďaka tomu prepadnúť depresiám. Vzal teda do rúk barle a vytackal sa von z bytu. Keďže už priestory lode ako tak poznal, nemal žiadny problém prechádzať chodbami plynulo bez strachu, že by sa stratil. Namieril si to do priestorov, kde sa nachádzala škola. Tá taktiež, ako niektoré iné budovy na Arche mala realistický dizajn budovy, akú by ste mohli nájsť na zemi. Falošný tehelný obklad, oblúkové okná a nad vchodom nápis, Spojená škola- Archa. Spojená samozrejme preto, lebo v jej priestoroch sa vzdelávali žiaci základnej, strednej ale i vysokej školy.
James tam len tak stál pred budovou a čakal, kedy odtiaľ vyjde jeden konkrétny človek.

Netrvalo to dlho a z vchodu vyšiel Tom. James sa pozeral ako stojí uprostred haly, pred vchodom do školy a rozpráva sa s nejakými ľuďmi. James zrejme nebol až taký nenápadný, pretože Tom sa na neho z diaľky s úsmevom pozrel a zamával mu. James zneistel a pomaly sa snažil pobrať preč, no barle mu to nedovolili. Prekrížili sa mu a jedna z nich mu spadla. Zahrešil a natiahol sa po ňu zrazu sa vedľa neho ozval chlapčenský hlas.
"Pomôžem ti?" Nebolo to už však nutné, pretože James si už poradil. Pokrútil teda hlavou a neisto sa na neho pozrel.
"Čo tu robíš?" Opýtal sa ho Tom.
"Len som sa prechádzal, zase," prevrátil očami. "Je tu celkom nuda," Tom sa zasmial.
"To áno," odvetil mu, "no možno by som vedel o niečom zaujímavom, čo by ťa mohlo baviť," povedal tajomne a naznačil mu, aby šiel s ním. Obaja sa teda pohli. Samozrejme, kvôli Jamesovi museli ísť pomalšie, ako by šli za normálnych okolností.

Tom ho vzal do časti lodi, ktorú ešte nepoznal. Vyzeralo to tam zaujímavo, no trocha sa cítil nesvoj v neznámom prostredí.
Svetlo tam nebolo také intenzívne a čím hlbšie do chodby vchádzali, tým viac sa im otváral pohľad na vesmír, vďaka väčším a mnohopočetnejším oknám vôkol nich. Zrazu došli do priestrannej kupolovitej haly. Ten pohľad Jamesovi vyrazil dych. Cítil sa, akoby bol reálne von vo vesmíre. Jediné čo chalanov oddeľovalo od šíreho, nádherného, no zároveň desivého vesmíru bolo len niekoľko centimetrov hrubé sklo.
"Páni," dostal zo seba James. Tom sa na neho usmieval.
"Sila, čo?" Tom sa postavil tak blízko, že James trocha znervóznel.
"To áno," priznal neisto. Tom sa trocha oddialil a James sa opäť spamätal.
"A to ešte nie je to hlavné," usmial sa Tom a zašiel niekam za roh.

Jamesove chodidlá sa odrazu odlepili od podlahy a jeho telo sa ladne zdvihlo do vzduchu. Zrazu sa cítil neuveriteľne ľahký. Keď si uvedomil, že sa vznáša vo vzduchu, na chvíľu spanikáril, no zrazu ho ktosi odzadu chytil za boky.
"Ako sa cítiš?" Usmial sa Tom a pomaly sa vzniesol pred neho, aby stáli zoči voči.
"Neviem," povedal nervózne James. "Je to zvláštne," pripustil. Tom sa zasmial, chytil Jamesa za ruku a odrazil sa od steny vesmírnej stanice do presklenného priestoru. James zrazu zacítil neuveriteľný pocit voľnosti. Strach a nervozitu vystriedal pokoj a radosť. Pozrel na Toma, ktorý stále zvieral jeho ruku. James sa začervenal, no pohľad na vesmír vôkol neho vymazal všetky myšlienky, ktoré v hlave mal. Zatvoril oči a nechal sa unášať beztiažovým stavom.

"Odkiaľ vieš o tomto mieste?" Opýtal sa James Toma keď sa obaja opreli o jedno zo skiel kupoly. Ruky mali obaja položené na zábradlí, zatiaľ čo ich nohy sa vznášali vo vzduchu.
"Tiež sa dosť motám po Arche," priznal Tom. "Taktiež sem chodím, keď si potrebujem usporiadať myšlienky," prezradil mu. Zrazu však zvážnel a zmenil tému. "Zatiaľ som nič nezistil na isto, ale niečo mi na tom celom nesedí," poznamenal.
"Na čom?" Opýtal sa James.
"Na tejto lodi a celkovo na katastrofe, ktorá svet zasiahla," povedal Jamesovi.
"Tiež som nad tým premýšľal a tiež mi na tom mnoho vecí nesedí," pripustil.
"V škole sa taktiež povráva, že miznú ľudia," povedal Tom. James vytreštil oči. "Pár študentov sa už dlho v škole neobjavilo a nikto o nich nič nevie, taktiež niektorí spolužiaci hovoria že sa ich rodičia nevrátili z roboty pár dní," vysvetlil mu Tom. James sa zdesil. Tom ho však zrazu chytil za rameno. "Ale to sa zatiaľ len hovorí, nikto nevie, či to je pravda, ale som si istý, že niečo tu nehrá," povedal napokon. James prikývol. Mal zamyslený výraz. Tom sa teda na neho pousmial.
"Mali by sme ísť, nech nás tu nik neuvidí." Dokončil a obaja sa teda pobrali preč, s tým, že si dohodli ďalšie stretnutie na ďalší deň.
James cítil čosi zvláštne. Čím viac sa zbližoval s Tomom, tým viac nedokázal ovládať svoje city.
Tom ho odprevadil až po dvere bytu kde s Alecom bývali. Na rozlúčku mu Tom nepodal ruku, ani sa mu len tak nepozdravil. Tom sa s úsmevom natiahol a objal ho. James na chvíľu ostal v pomykove, no objatie mu opätoval. Tom sa nakoniec odtiahol a pobral sa domov.

Alec doma ešte stále nebol. V robote totižto končí podvečer a teraz mohlo byť pár hodín poobede. Pre Jamesa bolo stále ťažké určiť čas, keď za oknom je nočná obloha celodenne.
Jamesa zrazu prekvapil tlmený praskot vysielačky. James sa teda priblížil k strýkovej vysielačke a prijal hovor.
"Alec? Už sme..." ozvalo sa z vysielačky, no James prerušil mužov hlas.
"Strýko tu nie je," povedal. Na krátku chvíľu nastalo ticho.
"Ahoj James," ozvalo sa napokon. James sa pozdravil naspäť. "Už sme s celým tímom na Arche, tak som len chcel navrhnúť strýkovi, že by som vás prišiel pozrieť, chcem vedieť či ste v poriadku, ako ste sa zabývali a tak," povedal Jackson.
"Iste, strýko Alec končí v práci o nejaké štyri hodiny, tak by ste mohli prísť vtedy," povedal opatrne James.
"Kľudne mi môžeš tykať James, ja som Jackson," z jeho tónu bolo cíti smiech. "Aké číslo bytu máte?" Opýtal sa ho napokon.
"B- 205," odpovedal James a vo vysielačke opäť nastalo ticho.
"To nie je možné," ozvalo sa napokon. James sa zarazil. "Na materskej lodi nie sú byty s takýmto číslovaním," dopovedal Jackson. Jamesovi zacalo biť srdce rýchlejšie.
"Takže sme niekde úplne inde?" Opýtal sa Jacksona.
"No určite nie ste na materskej lodi," odpovedal mu.
"Čo máme teda robiť?" Opýtal sa ho James.
"Zistím čo sa mohlo stať, prečo vás pridelili na Archu B, hlavne si na seba dávajte pozor," odvetil Jackson, "ozvem sa keď niečo zistím," napokon sa už len rozlúčili a James klesol do kresla.
Skutočne sa tu dialo niečo zvláštne a on spraví všetko preto, aby zistil, o čo tu ide