Archa

9. Testované subjekty

Telo ho bolelo natoľko, že sa bál akokoľvek pohnúť. Pokiaľ sa pokúsil zaprieť rukou aby vstal, musel zaťať zuby a syknúť od bolesti. Akonáhle sa však pohol na hrudi mu pristála čiasi ruka.
"Lež pokojne," ozval sa hlboký ženský hlas, ktorý patril staršej pani skláňajúcej sa nad ním. Poslúchol a jeho chrbát sa teda opäť dotkol zeme.
"Stratil si veľa krvi, ale nechápem odkiaľ, pretože zranenia nemáš, až tak vážne," poznamenala žena. James sa pokúsil niečo povedať ale jediné, čo dokázal tak nasucho prehltnúť. Vzdychol. "Nepokúšaj sa rozprávať, oddychuj, prinesiem ti niečo na pitie," povedala a vstala z podrepu. "Tom," oslovila chlapca v úzadí, "dohliadni na neho," prikázala mu a chlapec podišiel bližšie k Jamesovi.

James si všimol, že Tom je vydeseny a v rozpakoch. Oči mal vlhké od sĺz a líca a nos červené od rozrušenia.
"Ani si nevieš predstaviť ako rád ťa vidím," spustil Tom a objal Jamesa. To však Jamesovo telo nezvládlo najlepšie a preto zaťal zuby od bolesti a z Toma pri objatí trocha odtláčal. Tom zrejme pochopil q odtiahol sa.
"Prepáč, nechcel som..." začal starostlivo a pozorne si obzeral Jamesa, či mu neublížil.
"To je v pohode Tom," pokúsil sa James o úsmev. "Čo sa to stalo? A čo je tá príšera na chodbe," snažil sa získať odpovede, no Tom len krútil hlavou.
"Prišlo to veľmi náhle, nikto nevie, čo sa stalo a čo tomu všetkému predchádzalo, ale je to masaker, z minúty na minútu toľko mŕtvych," povedal smutne.
"No, dôležité je že sme prežili my," poznamenal James a pomaly vstával na nohy.
"Počkaj, mal by si ešte ležať," ozval sa Tom a snažil sa ho dostať späť k zemi.
"Je mi fajn," odvetil a kývajúc sa zo strany na stranu stál nad Tomom a rozhliadal sa po miestnosti. Nachádzali sa v priestoroch školy, do ktorej oficiálne ani nestihol nastúpiť.

Tackavo sa pohol von z miestnosti a Tom ho obozretne nasledoval a snažil sa byť v strehu, ak náhodou James strácal stabilitu.
James sa ocitol na tmavej školskej chodbe osvetlenej len tlmeným modrým LED svetlom. Pohybovali sa tam ľudia, ranení, zdraví, v bojových oblekoch a kombinézach, i v pyžame, obyčajnom oblečení niektorí ba dokonca v spodnom prádle. James sa zhrozil. Nedokázal pochopiť co sa to mohlo udiať.
Šiel len na prehliadku k doktorovi, ktorá naštartovala tento krvavý masaker. V hĺbke duše mal pocit, že za to všetko môže on.

"Čo tu robíš mladý muž, máš oddychovať," oproti mu namosúrene kráčala žena, ktorá sa nad ním skláňala, keď sa prebudil.
"Tom, prečo si ho nestrážil?" Hodila po ňom vyčítavý pohľad.
"Nemohol som ho donútiť," odvetil jej.
"Ale mohol si ho presvedčiť," zašepkala. Znova prešla pohľadom na Jamesa.
"Ako sa voláš?" Opýtala sa ho. James už nevládal stáť, tak sa jemne oprel o Toma. Teda, on si myslel ze sa o neho opiera jemne, pravda však bola, že sa Tom musel poriadne zaprieť aby sa mu pod jeho váhou nepodlomili kolená.
"Volá sa James," odpovedal za neho Tom. Žena prikývla.
"Moje meno je Abby, neboj, postaráme sa o teba, všetko bude v poriadku," prihovorila sa mu.

James bol trocha mimo a mal pocit, že pokiaľ si opäť neľahne, tak znova omdlie, no aj napriek tomuto stavu vedel, že nič nebude v poriadku.
"Strýko... strýko Alec, kde je?" Koktal James. Abby len súcitne položila ruku na jeho rameno.
"Oddychuj, potrebuješ nabrať sily, ako my všetci, nevieme proti čomu stojíme, preto musíme byť pripravení postaviť sa všetkému, čo sa nas pokúsi ohroziť." Povedala Abby a pokynula Tomovi, aby Jamesa chytil pod jedno rameno a ona ho chytila pod to druhé. Spoločne ho niesli už do prívetivejšej miestnosti. Položili ho na školské lavice pokryté dekami a vankúšom. James už nenamietal, práve naopak, cítil sa unavený a vedel, že oddych mu prospeje.

Po chodbách školy pobehovali muži, ale i ženy s rôznymi typmi zbraní. Tie zrejme vzali strážnikom, keď začalo vyčíňať to monštrum. Jamesovi okamžite prišlo zvláštne, že tu s nimi nie je žiadny so straznikov Archy. V tom chaose by určite minimálne dvaja utekali s väčšinou, ukryť sa na bezpečné miesto. No možno si to James len nahováral a strážnici mali vytvorený dokonalý bezpečnostný plán, pre takéto prípady. Prečo však nevytvorili plán aj pre obyčajných ľudí? Ako je možné  že na arche prežitia došlo k toľkým úmrtiam?

"Ako ti je?" Zo zamyslenia ho vytrhol Tom.
"Oveľa lepšie," neklamal James. Po oddychu a spánku mu už bolo skutočne lepšie, trocha ho bolelo telo, no už ho to prechádzalo.
"Aj tak vyzeráš," pousmial sa Tom, no napokon zvážnel, "ten pohľad, keď si sem prišiel... myslel som, ze neprežiješ," sklonil hlavu. James však nechcel aby sa Tom trápil, nie kvôli nemu.
"Tom," oslovil ho. "Ja sa nenechám tak ľahko zabiť," pousmial sa James. Tom mu úsmev opätoval.
"To teda dúfam," usmial sa pomedzi slzy. "Abby... ona má zásluhu na tom, že som sa zotavil rýchlejšie," povedal James. Tom sa pousmial, no zároveň prekrútil očami.
"Áno, to jej ide dobre," spustil Tom. "Nikdy mi nedala pokoj, vždy ma kontrolovala, pri čo i len najmenšom príznaky choroby som bol pod jej krídlami... Abby je moja mama," usmial sa Tom. Jamesa to zarazilo no pousmial sa.
"Tak preto mi je taká sympatická," odpovedal mu James.
"Potrehujem si ešte oddýchnuť, nemusíš ma strážiť, budem v poriadku, už mi je lepšie, len som ešte trocha unavený," povedal Tomovi a ten len pokrútil hlavou.
"Nespustím z teba oko... ostanem tu s tebou," pousmial sa.
James cítil aké si spojenie, medzi nimi dvoma, cítil, že je medzi nimi, čosi viac.

Ťažké kovové dvere sa prudko otvorili a do rozľahlej, priestrannej miestnosti plnej najmodernejších technologii, počítačov a hologramov vošla ráznym krokom žena, oblečená v čiernej, priliehavej lesklej latexovej kombinéze, ktorá jej lemovala telo do dokonalých kriviek.
"Evelyn," pokynul jej jeden z mužov, sediacich za počítačom. Evelyn sa k nemu predklonila a pozrela sa na obrazovku počítača. Uškrnula sa.
"Tak ako je na tom?" Opýtala sa muža.
"Dostal sa do školy, k ostatným preživším," odpovedal muž. Evelyn sa oprela rukami o roh stola.
"Aktivujte informácie o ostatných preživších, chcem informácie o všetkých subjektoch," zavelila, "začneme zľahka, aktivujte prvotný DDV 01 vírus z prvej vlny," prikázala mužovi, ktorý povel nahodil do počítača. Po stlačení tlačidla enter Evelyn s úsmevom prešla ďalej. Z centrály si to namierila do úplne iných priestorov a to do laboratórií.