Archa

13. Ťažké rozhodnutia a unáhlené činy

Potom, čo si Abby vypočula Jacksonove slová, zložila ruku s vysielačkou k telu a pozrela na Jamesa. Chvíľu tam ticho stála, no napokon si jazykom navlhčila pery a podišla bližšie k Jamesovi.
"Musíme sa vrátiť do školy a všetkých informovať..." Spustila no James jej v momente skočil do reči.
"Nemyslím si, že nás budú nasledovať, sú presvedčení o tom, že vedú akýsi odboj preživších, na útek z Archy nepristúpia," vysvetlil jej.
"Aspoň to musíme skúsiť," odvetila Abby. James si povzdychol.
"Predovšetkým musíme nájsť Toma," dokončila a James sa pousmial. Potom mu však úsmev zamrzol.
"A taktiež strýka Aleca," povedal. Abby ľútostne vykrivila pery a čupla si pred Jamesa.
"Určite niekde na arche je, nájdeme ho," No tým slovám sama neverila. James už však tušil niečo, nechcel však tomu uveriť. Z oka sa mu vykotúľala kvapka slzy. Abby ho chytila za rameno, "čo sa deje?" Opýtala sa ho.
"To monštrum vonku," spustil trasúcim sa hlasom. "Jeho telo pokrývala dotrhaná látka, trvalo mi to, no dal som si pár vecí dokopy a zistil som, že ide o látku montérok, ktoré nosil strýko do práce," vysvetlil jej. Abby sa snažila vyzerať, že ho chápe.
"To neznamená, že ho to zabilo, mohlo sa mu podarit utiecť..." James jej naliehavo skočil do reči.
"O to ide, to monštrum ho nezabilo..." teraz sa mu z očí spustili potoky sĺz a nedokázal ich zastaviť, "on je to monštrum," dokončil a tvár si ponoril do dlaní. Abby ho objala a snažila sa ho upokojiť.
"Neviem kto, ani prečo, ale premenili strýka Aleca na to monštrum," plakal Abby do ramena a ona sa ho snažila upokojiť.
"Zoženieme Toma a niekoľko ľudí, ktorí budú ochotní s nami ísť a vypadneme odtiaľto," povedala a James jej v zovretí prikývol.

Evelyn sedela pri otvorenej titánovej rakve a hľadela na hadičky, ktoré do rakvi viedli červenú tekutinu do žíl mŕtvej osoby ktorá v nej ležala  Evelyn vstala zo sivej kamennej lavičky a pomaly prešla okolo rakvy k monitorom, ktoré boli pripojené na počítač, ku ktorému bola pripojená osoba v rakve. Pri pohľade na monitor, v ktorom bola otvorená zložka s názvom Projekt A. Evelyn vzdychla.
"Potrebujeme silnejšiu látku," zašomrala si sama pre seba. Napokon sa obrátila k rakve a oprela sa o ňu.
"Čoskoro bude všetko pripravené mami, už len pár detailov a opäť budeme neporazitelní, Agentúra sa opäť postaví na nohy a neporazí ju už nikto," pousmiala sa.
Napokon stačila tlačidlo na kraji rakvy a tá sa pomaly opäť zatvorila.
Evelyn sa pomalým krokom opäť vybrala do pracovných priestorov. Okamžite ako vyšla na bielu chodbu si ju odchytil jeden zo zamestnancov.
"Pani, tím je pripravený na odchod," povedal jej.
"Fajn, uspite toho Jacksona počas cesty," povedala mu a zahla za roh, kde okamžite vošla do dverí do riadiaceho centra. Zahľadela sa na monitory.
"Je ich tam veľa, potrebujeme len Jamesa, nech ho sprevádza len malá skupina ľudí," povedala nahlas.
"Čo mame urobiť?" Ozvala sa jedna zo zamestnankýň.
"Vypustite do školy plyn," rozkázala. Zamestnankyňa začala okamžite konať.
"Fajn, hlavne musíme pripraviť labák, nech môžme okamžite konať keď sem James príde," povedala a stále hľadela na monitory. Všimla si, že Jamesovi robí spoločnosť žena vyzbrojená až po zuby.
"Tá žena sa mi nepáči," ukázala prstom na monitor. "Vyžaduje si co najskoršiu elimináciu," zašomrala. "Makajte, máte čo robiť, keby niečo, som vo svojej kancelárii," dokončila a pobrala sa preč. Zamestnanci však pracovali usilovne ako včeličky.

"Ten netvor tam niekde stále je, takže musíme byť opatrní..." Spustila Abby, no James jej rýchlo skočil do reči.
"Nie je to monštrum," povedal. Abby sa na neho s povzdychom pousmiala.
"Chápem, že si myslíš, že je to tvoj strýko, ale..." snažila sa ho chlácholiť.
"Určite je to môj strýko, skôr ma trápi, že mi to nedošlo už dávnejšie," povedal smutne. "Dostaneme sa cez neho, verte mi," povedal napokon a zdvihol sa. Trocha sa priblížil k Abby, siahol jej na opasok a vzal si jeden granát. Abby na neho len nechápavo pozrela.
"Pre každý prípad," odvetil jej James a ona len neochotne prikývla. Bolo načase dokázať, že inštinkt prežitia zdedil po rodičoch.

Spolu s Abby sa opäť ocitili na chladnej krvou zmáčanej chodbe páchnucej po železe. Vôkol nich sa ozývali rôzne strach naháňajúce zvuky, ktoré jednoznačne patrili beštiám, ktoré už raz obývali planétu Zem a teraz sa nachádzajú spolu s preživšími zavretí v tejto kapsli hlboko vo vesmíre. Nemŕtvym.
James s Abby si to namierili ku škole, keď zrazu sa jej dvere prudko otvorili a zvnútra sa vyplazil mladý chlapec.
"Tom," potichu povedala Abby a rozbehla sa za ním a v tom momente sa z uličky vľavo vynorila obrovské nechutné monštrum. Teda strýko Alec. James sa na monštrum zahľadel so slzami v očiach. Vtedy ho napadlo, že schopnosť, ktorú použil na nemŕtveho môže použiť aj na monštrum. Pomaly prešiel priestorom pred školou a blížil sa k monštru.
"James, čo to robíš?" Prihovorila sa mu Abby.
"Improvizujem," odvetil jej a keď sa po ňom monštrum zahnalo mohutnou rukou, cúvol, aby sa rane uhol. Monštrum ho začalo ďalej tlačiť dozadu a James trocha strácal odhodlanie. Takýmto spôsobom sa dostali až k simulátoru beztiažového stavu. Monštrum vrazilo do Jamesa, ktorý vrazil do kovovej steny a spadol na zem. Dych mal vyrazený a z nosa mu tiekla krv.
"Strýko Alec, prosím, to som ja, James," snažil sa prebudiť tú časť jeho rozumu, v ktorej sa stále nachádzali spomienky q myšlienky strýka Aleca. James sa pozeral priamo do očí obrovského netvora, ktorý sa opäť po ňom oháňal mohutnou končatinou zakončenou tvrdými dlhými pazúrmi. "Alec prosím, si môj jediný blízky príbuzný, potrebujem ťa," James neprestával a monštrum sa zháčilo a ukľudnilo.  Pomaly sa priblížilo k Jamesovi, čím sa priblížil zároveň k vstupným dverám do simulátora beztiažového stavu.
Strýko Alec v tejto monštróznej podobe sa zahľadel Jamesovi do očí a James v nich zračil smútok, ľútost a dokonca strach. Monštrum sa zhlboka nadýchlo.
"Ne-mô-žem, kontro-lovať," povedalo monštrum trhane a hlbokým mŕtbolným hlasom, ktorého sa James sprvu zľakol.
"Zabi ma," dokončilo monštrum a opäť sa po Jamesovi zahnalo. James uskočil a teraz stál naproti monštru, ktoré teraz stálo pred otvorenými dverami do simulátora.
Za Jamesom sa zrazu objavila Abby s Tomom.
"James!" Vykríkol Tom.
"Zapnite simulátor!" Vykríkol James. Tom prikázal Abby aby stačila gombík a tá okamžite konala.
Gravitácia v celom okolí zrazu trocha zoslabla a simulátor začal vťahovať monštrum dovnútra, problém však bol, že monštrum sa zadrapilo obrovskými pazúrmi do stien Archy a teda ho beztiažový stav nemohol pohltiť poriadne.
"Nemáme veľa času," spustil James a pred Abby hodil odisťovač granátu, "ak ho tam nezavrieme, vyletíme do vzduchu spolu s ním," vysvetlil jej a Abby zanadávala.
"Okej, viem, čo musíme spraviť," ozval sa Tom a podišiel k Jamesovi.
"Milujem ťa," povedal mu do ucha a pobozkal Jamesa, slzy mu už zmáčali líca. Jamesovi vtedy došlo, o čo Tomovi ide.
"Nie," povedal trasúcim sa hlasom, no Tom už utekal proti monštru. V plnej rýchlosti vrazil do znetvoreného tela strýka Aleca, jeho pazúre sa škrípavo odlepili od stien Archy a obaja monštrum i Tom padli do simulátora beztiažového stavu.
James sa rozbehol ku dverám a vrhol sa ku modrému monitoru, aby zatvoril dvere.
Ešte sa pozrel na Toma a strýka Aleca a v momente keď granát, ktorý vložil James monštru do vrecka roztrhaných monteriek explodoval, zatvoril mohutné kovové dvere, ktoré sa po náraze tlakovej vlny trocha preliačili.

"Tom nie," Abby sa topila v slzách a James sa ku nej rozbehol a objal ju. Abby jeho objatie opätovala a stisla ho v trpkom smutnom objatí. Zrazu prglgla, utrela si tvár sĺz a taktiež nos a uprene sa pozrela na Jamesa.
"Musíme sa odtiaľto dostať," povedala trasúcim hlasom a James prikývol.
Abby sa ešte zapozerala na dvere za ktorými tam niekde poletovalo mŕtve telo jej syna. Z očí sa jej opäť vykotúľali kvapky sĺz, no napokon sa otočila, schmatla Jamesa za ruku a pevne ju zovrela a spoločne sa rozbehli chodbou ku škole.
Monštrum sa im podarilo zabiť, teraz by na nich v chodbách nemalo číhať nič horšie ako obyčajní nemŕtvi.