Archa

18. List

Obdobie tesne po prvej apokalypse

Jackson si nedokázal zvyknúť na to, že jeho pohyb bude už navždy obmedzený. Rana na nohe sa mu už síce zahojila, bolesť pominula, no imobilita ho naozaj ničila.
Mohol to byť asi mesiac po tom, ako Daniel vypustil do vzduchu antivírus a nemŕtvi sa opäť nevrátili do sveta mŕtvych. Aj keď už vírus problémom nebol, preživší stále neboli úplne v bezpečí a boj o život v zničenom svete pokračoval. Prečo? To je jednoduché. Počas apokalypsy totiž vzniklo mnoho komunít, spoločenstiev ľudí, ktorí mali vlastné presvedčenie, pravidlá, vyznávali rôzne hodnoty, mali iné postoje k prežívaniu apokalypsy a to bol problém. Agentúra bola síce porazená, no kto zjednotí svet?
Postupne sa však civilizácia začala prebúdzať, mestá sa pomaly obnovovali a rok po apokalypse vznikali určité mocnosti, ktoré sa naprieč svetom dohodli na rôznych dohovoroch a zákonoch, ktoré by mali platiť pre celý svet, samozrejme každá krajina si pravidlá môže istým spôsobom prispôsobiť, ale zmysel zákona musí ostať platný a jednotný.

Jackson sa snažil nemyslieť na budúcnosť a za každú cenu si chcel užiť prítomnosť. Našiel si milujúceho partnera ktorý sa o neho staral a neskutočne mu bol vďačný, že to s ním Peter zvláda.
Rovnako ako väčšina preživších si medzi ruinami starého sveta postavili skromné obydlie.
Tesne po skončení apokalypsy vznikali prízemné malé domčeky s jednou až dvoma izbami, tí šikovnejší sa dali do prerábok poschodových budov, ktoré ešte boli schopné slúžiť na bývanie.

Jackson s Petrom si postavili dvojizbový prízemný dom uprostred Washingtonu, neďaleko miesta posledného boja s Agentúrou. Teda, z väčšej časti sa o výstavbu postaral Peter, čo Jacksona skutočne hnevalo a cítil sa byť zbytočný. Občas mal pocit, že je Petrovi skôr na príťaž a častokrát myslel na to, že by bolo lepšie keby sa s Petrom rozišiel. Peter mu však vždy prízvukoval, že to sa nikdy nestane a spolu všetko zvládnu. Jackson mu veril a snažil sa byť tak užitočný ako len vedel.

Čas plynul, svet sa vracal do normálu a pôvodní preživší sa rozdelili, odlúčili a podobne. Jacksona často navštevoval Alec, s ktorým chalani vždy pokecali a zažívali rôzne zaujala dobrodružstvá. Chodili spolu na turistiky, navštevovali rôzne atrakcie. Naopak Denise a úplne odmlčala a nikto už o nej nepočul, spolu so svojim synom Jamesom sa vyparila. Často na ňu mysleli a rozprávali sa o nej aj o Danielovi q spomínali na obdobie apokalypsy a prepájali to so súčasnosťou. Nikdy by nepovedali, že sa ešte dožijú sveta, kde bude všetko normálne ako pred tým.
Peter sa dokonca zamestnal a postupom času si mohli dovoliť aj prístavbu k domu, na ktorej už však nemuseli pracovať oni, ale stavbári platení aby vykonali potrebnú robotu. Jacksonovi sa normálny život veľmi páčil. Pomaly už zabúdal na povinnosti a horor boja s agentúrou, keď raz jedného dňa, mu čosi opäť prebudilo všetky spomienky.

Jackson sa vracal z prechádzky, Peter bol ešte v práci a keď sa Jackson nudil často sa prechádzal po meste. Vždy po príchode z mesta kontroloval schránku, väčšinou v nej nič nebolo, pretože nie všetky služby sa podarilo obnoviť a pošta bola asi to posledné, na čo mocnosti nového sveta mysleli, no tentokrát to bolo iné. V schránke ležala obálka. Jackson ju teda vybral, zatvoril schránku a o paličke sa krívajúc pobral do domu. Obálku položil na stôl v predizbe a namieril si to do spálne.  Vyzliekol si oblečenie, ktoré mal vonku a prehodil cez seba niečo pohodlnejšie. Po prezlečení prešiel do kuchyne, kde si spravil čaj a s hrnčekom č ruke sa pobral na chodbu. Keď zastavil pro stolíku, ktorý stál pri vchodových dverách zapozeral sa na obálku. S povzdychom ju vzal do rúk a s čajom a obálkou v ruke vošiel do obývačky, posadil sa do kresla, šálku položil na stôl a obálku obrátil v ruke. Bolo na nej jeho meno. Pomaly ju teda otvoril, aby nepoškodil list vo vnútri. Keď ju rozbalil a pozrel na list zatajil dych.

Vážený Pán Jackson,
Ospravedlňujeme sa za oslovenie, nepoznáme však vaše priezvisko, ale poznáme vás.
Vieme o tom, ako chrabro ste spolu s ostatnými preživšími bránili toto mesto a cely svet, zistili sme si o vás, že ste zdatný nie len vojak ale i stratég, vzhľadom na váš stav chápeme, že fyzicky náročná práca nie je relevantná, no radi by sme vám v našej firme ponúkli jedno miesto, ktoré by vás mohlo zaujať, prosím dostavte sa do firmy Germ Agency na pohovor kde sa o pracovnom mieste dozviete viac,

S pozdravom

Caitlyn Rose
Referentka Germ Agency

Jackson si vzdychol a snažil sa spracovať informácie z listu. V liste sa ešte nachádzal konkrétny dátum a čas konania pohovoru a nejaké obkecy o firme. Jackson mal však obavy pracovať v takej veľkej firme, ktorá mala medzinárodný význam.

Jackson o liste povedal aj Petrovi keď sa vrátil z prace a on bol z ponuky ktorú Jackson dostal veľmi nadšený a podporoval ho, aby na pohovor šiel a Jackson sa teda dal nahovoriť. O niekoľko dní teda šiel na pohovor a stal sa konzultantom a vedúcim oddelenia medzinárodných vzťahov, kde komunikoval s vedúcimi lídrami firiem, dokonca s politikmi iných štátov, dokonca krajín. Jackson bol po dlhom čase od apokalypsy opäť vo svojom živle a sám by si to ešte niekoľko dní dozadu nepriznal, bol šťastný. Teraz sa cítil dokonca aj ako rovnocenný partner pre svojho Petra a láska medzi nimi vzplanula ešte viac. Jackson podstúpil operáciu kde mu vytvorili nadmieru skonštruovanú protézu a preto sa mohol hýbať a žiť bez bariel, vozíka a iných pomôcok. Jackson bol vďačný a život ho opäť bavil.