Archa

12. Schopnosť

James sa nevracal naspäť a Tom už o neho začínal mať strach. Samozrejme, povedať o celej akcií mame, bolo to posledné čo chcel spraviť, no vyzeralo to tak, že nebude mať na výber. Dohodli sa, že po tridsiatich minútach to povie Abby a tá zvolá záchranný tím. Prešlo už päťdesiat minút, teda skoro hodina odvtedy, odkedy sa naposledy s Jamesom videli. Tom si povzdychol a zmieril sa s tým, že bude musieť ísť za mamou.

Po tom, ako Tom svojej mame zreferoval všetko ohľadom Jamesovej výpravy do svojho bytu, jeho matka zvolala niekoľko strážnikov do jednej zo školských tried. Samozrejme nezabudla mu prízvukovať, aké nezodpovedné a hlúpe to z ich strany bolo, no to Toma trápilo najmenej. Najdôležitejšie teraz pre neho bolo to, aby sa James vrátil, živý a zdravý, teda najviac ako sa to v tejto situácii len dá.

James ležal pod posteľou a oboma rukami si prekrýval ústa, aby mal istotu, že určite nevydá ani hláska.
Počul mohutné kroky, čo znamenalo, že monštrum sa prechádza po byte a pátra po ňom. Z nejakého dôvodu však príšera nevošla do izby, ako to James očakával. Zrazu počul už len vzdiaľujúce sa kroky. Pomaly vyliezol spod postele a roztrasene prešiel ku dverám. Poodchýlil ich a pohľad mu padol na zničenú obývačku a kuchyňu. Namiesto dverí sa uprostred steny nachádzala obrovská diera. James sa vrátil späť k posteli, no tentokrát sa na ňu posadil. Snažil sa pozbierať odvahu na to, vydať sa opäť von na chodbu a vrátiť sa naspäť do školy. Uvedomoval si, že už je preč oveľa dlhšie ako sa s Tomom dohodli a že jeho mama už určite zvolala niekoľko chlapov, aby ho šli hľadať. Za to bol svojim spôsobom aj rád, no zároveň sa bál, že z celej záchrannej výpravy nikto neprežije. Len dúfal, že s nimi nebude aj Tom.

Jackson nerozumel tomu, prečo si ho vedenie zavolalo, no na stretnutie sa samozrejme vydal. Jeho robotická protéza, ktorá mu mala nahradiť nohu, o ktorú prišiel v boji s Amandou mu nedovoľovala kráčať rychlo, takže bol ako tak zmierený s tým, že bude meškať.
Keď už bol konečne na mieste konania stretnutia, zľahka zaklopal na kovové dvere. Tie sa otvorili.
"Posaďte sa," povedal mu muž sediaci za bielym stolom. Jackson si sadol naproti nemu a čakal na to, čo sa dozvie.

"Zavolal som si vás z dôvodu udalostí na jednej z Árch, potrebujeme aby ste boli súčasťou výpravy za záchranou preživších z lode," hovorila Evelyn do mikrofónu, ktorý prenášal zvuk do mužovho ucha a ten opakoval jej slová Jacksonovi.
Jackson sa na muža trocha prekvapene pozrel. Zrejme nečakal, že jeho plán sa tam vydať dopadne takto. Že sa tam dokonca dostane aj oficiálne. Napokon sa však vystrel v kresle a prikývol.
"Samozrejme, môžte so mnou rátať," odvetil.
"Fajn, hláste sa u veliteľa, ten vám už povie bližšie informácie," ukončil rozhovor a letmo mávol rukou smerom k dverám, čím Jacksonovi naznačil, že má opustiť miestnosť.
Jackson si to teda namieril chodbou priamo k svojmu veriteľovi, aby sa bližšie informoval o nadchádzajúcej akcií. Možno to bolo len jeho minulosťou, no mal pocit, že mu na celej tejto situácii niečo nesedí. Nenechával sa však rozptýliť svojimi myšlienkami a rýchlo začal myslieť na čosi iné.

James si prehodil ruksak cez ramená a pomaly vyšiel zo zničeného bytu. Opäť sa ocitol na chladnej temnej chodbe. Monštrum bolo opäť kdesi preč a preto sa čo najtichšie rozbehol smerom ku škole.
Snažil sa byť potichu a ostražitý, preto sa neustále obzeral cez rameno, aby si bol istý, že na neho nik ani nič neútočí odzadu. Bol však tak zameraný na útok odzadu, že nevnímal to, čo na neho číha vpodstate priamo pred očami.
Ako sa blížil k rohu jednej "budovy" na križovatke ulíc na umelo vytvorenom námestí, spoza rohu kovovej repliky budovy na neho vybehol zvláštny krvavý, zohavený muž. Lapal po Jamesovi oboma rukami a tvárou sa snažil dostať k jeho krku a pohrýzť ho. James sa snažil zo všetkých síl odtlačiť muža, no ten mal akúsi nadprirodzenú silu a snažil sa zo všetkých síl predrať sa k čerstvému, živému mäsu. Jamesovi sa podlomili kolená a tvrdo dopadol na kovovú zem a netvor ho nasledoval. James sa ho snažil zo seba zhodiť, odkopnúť, čokoľvek. V hlave si nadával, že zbraň, ktorú si vzal z Alecovej izby vložil do ruksaku. Teraz by mu určite veľmi pomohla.
Keďže už nevedel co ďalej robiť, nenapadlo ho nič iné iba si vyčistiť myseľ. Zapozeral sa na nemŕtveho. Ten uprel pohľad do Jamesovych očí. V tom momente si James pomyslel, ako by bol rád, keby nemŕtvy proste prestal, vstal od neho a pobral sa preč. A stalo sa. Akoby zázrakom ho nemŕtvy pustil a tackavo cúvol od Jamesa. Ten stále vydesene a neveriacky pozeral na netvora, ktorý sa proste len tak zrazu pobral od neho. James tomu nedokázal uveriť, nejakým zvláštnym spôsobom sa jeho myseľ prepojila s tým kúskom funkčnej mysle nemŕtveho a telepaticky ho prinútil spraviť to, čo od neho chcel.
James začal pomaly vstávať a vtedy na jeho tvári a tele pristáli kvapky zrazenej krvi. James zdesene pozrel na padajúce bezvládne telo nemŕtveho, ktorý mal zrazu cez hlavu prerazenú ostrú mačetu. Spoza padajúceho tela sa vynorila Abby.
"Čo to tu vystrájaš James," osopila sa na neho Tomova mama a schmatla ho za ruku. Bola však príliš hlasná a niekoľko ostatných nemŕtvych si ich všimlo. James však dúfal len v to, že ich opäť nepoctí svojou prítomnosťou to obrovské krvilačné monštrum.
"Musíme sa čo najrýchlejšie dostať do..." vetu nedokončila, pretože v tom momente uvidela, že pri vchode do školy stojí veľký netvor, dívajúci sa na ňu a Jamesa, pripravujúci sa na nich zaútočiť.
"Bež," zavelila Abby, schamtla ho za ramená a spoločne sa rozbehli chodbou. Hlasný rachot oznamoval, že monštrum sa vrhlo za nimi.
James za Abby o pár krokov zaostával, na svoj vek bola naozaj rýchla. Zrazu však spomalila, aby s Jamesom zrovnala krok a v momente keď bola vedľa neho strčila ho do boku a spoločne sa vovalili cez otvorené dvere, do prázdneho zničeného bytu.
Abby rýchlo tresla do modrého monitoru, ktorý jej vypísal upozornenie "neoprávnený vstup! Napriek tomu uzavrieť?"
Klikla na "ok" a dvere sa prudko zatvorili a presne v tom momente monštrum vrazilo do ich povrchu a jemne ich preliačilo dovnútra. Väčšie škody však nenapáchalo.
James ležal na zemi pri dotrhanej sedačke a lapal po dychu. Sledoval popri tom Abby, ktorá vôbec necítila potrebu chytiť dych. S namierenou zbraňou a ladnými, no obozretnými pohybmi prehľadávala byt. Štíhle telo mala navlečené v čiernej priliehavej kombinéze, pás jej zdobilo osem granátov, ktoré mala pripevnené k opasku zo zadnej strany tela, na ľavom stehne jej trónila ručná zbraň.
Samopal mala namierený pred seba v pevnom zovretí, vďaka čomu mal James priamy výhľad na jej svalnatý, vzpriamemý chrbát.
Udivovalo ho, ako veľmi mu Abby pripomína Dennise, jeho matku. Presne takto si ju pamätal. Večne vyzbrojenú a obozretnú. Nad spomienkou na ňu sa jemne pousmial.
Abby zrazu zložila samopal a otočila sa k Jamesovi, byt bol zrejme čistý.
"Si v pohode?" Opýtala sa ho starostlivo. Prikývol.
"Prečo si odišiel a neuposlúchol rozkazy? Mohlo to dopadnúť omnoho horšie," napomenula ho. James z vrecka vytiahol malú vysielačku.
"Kvôli tomuto," naladil Jacksona a hodil jej vysielačku. Abby na neho zamyslene pozrela a stačila príjem vysielačky. Z druhej strany sa ozval Jacksonov hlas.