Archa

17. Záchrana?

James s Abby sa dostali do technickej miestnosti plnej káblov a elektrického vedenia, prístrojov a skriniek. James zbadal padacie dvierka, ktoré sa nachádzali v rohu na druhej strane miestnosti. Abby ho nasledovala a spoločne dvierka zdvihli a otvorili ich. Ťažké dvierka odhalili priestor pod nimi.
"Pôjdem prvá," povedala Abby a nohy si prehodila cez okraj otvoru, jedným okom žmurkla na Jamesa a skočila dolu.
Keď sa James rozhodol napodobniť Abby, čosi ho odzadu schmatlo a ťahalo k zemi. James sa snažil striasť, to čo sa po ňom zliepalo. James sa prudko zvrtol, schmatol postavu za hruď a nohy, zdvihol ju trocha dovzduchu a odtlačil od seba.
Pozrel na zohaveného muža, ktorý sa opäť začal za ním naťahovať.
James zovrel v ruke zbraň, ktorú mu dala Abby, no napokon sa rozhodol ju pustiť. Nechcel riskovať so zbraňou, za prvé, môže trafiť podstatnú časť Archy a všetkých nechať vypustiť do vesmíru, alebo privolať viacej nemŕtvych. Rozhodol sa teda, že opäť pokúsi využiť svoju superschopnosť a presvedčiť nemŕtveho, aby ho nechal na pokoji.

Keď sa Jamesovi podarilo u nemŕtveho vzbudiť absolútny nezáujem, prehodil si nohy cez okraj otvoru a zoskočil dolu.
Akonáhle dopadol, Abby ho schmatla za rameno a pritlačila ho k zemi. Ukazovák mala priložený k perám a očami ukázala na desiatky nemŕtvych ponevierajúcich sa po dokoch.
"Musíme sa dostať cez nich, do pretlakovej komory," zašepkala, rukou naznačujúc cestu ku komore. James zatvoril oči a zhlboka sa nadýchol. Napokon pozrel na Abby.
"Prejdeme okolo nich," povedal. Abby na neho nechápavo pozrela.
"Ako chceš cez nich prejsť? Je ich tu príliš veľa," namietala. James ju chytil za ruku a zahľadel sa jej priamo do očí.
"Prejdeme cez nich, len sa musíš držať tesne pri mne a musíš mi veriť," povedal jej James a Abby len nedobrovoľne prikývla.
"Fajn," odvetila a obaja ešte raz vykukli spoza rohu a rozhliadli sa po priestore.
Za okrúhlym oknom dverí od pretlakovej komory sa akosi odrazilo svetlo, akoby sa tam čosi pohlo. Jamesovi poskočilo srdce.
"Jackson je už v pretlakovej komore," zašepkal a pomaly vstal. "Čas vyraziť, zvládneme to, ver mi," podal Abby ruku a ona mu ju zovrela v tej svojej. Spoločne zrazu vyšli z krytia.
Nemŕtvi si ich okamžite všimli a ako besní sa po nich lačne vrhli. Abby v kŕči siahla po zbrani a namierila ju pred seba, keď zrazu nemŕtvi bez záujmu prešli len tak okolo nich a krvilačnosť sa opäť zmenila na úplnú ignoráciu a nezáujem. James sa pomaly pohol vpred a Abby ho zmätene nasledovala.
Pomalým krokom sa úplne nebadane dostali až ku dverám pretlakovej komory.
Jamesova sila akosi zrejme prestávala účinkovať, pretože nemŕtvi si ich opäť začínali všímať.
"Musíme ich rýchlo otvoriť," panikáril James a snažil sa dvere otvoriť, no nedarilo sa mu to. Snažil sa na displeji spustiť otváranie, no nešlo mu to. Abby ho teda jemne odstrčila a ponorila svoj zrak do displeja a prstami po ňom začala jazdiť.
Nemŕtvi sa opäť rýchlo a krvilačne rozbehli za nimi. James potlapkal Abby po pleci.
"Makaj, blížia sa," triasol sa. Vybral spoza opasku zbraň, ktorú mu dala Abby a namieril ju pred seba. Vystrelil keď sa jeden z nemŕtvych už po ňom naťahoval.
"Už to bude," ubezpečovala ho Abby.

James strelil do ďalšieho nemŕtveho a keď sa snažil zastreliť nasledujúceho, zbraň ho sklamala. Jediné čo spravila tak len šťukla, no nevystrelila. James sa zhrozene pozrel najprv na zbraň, potom na nemŕtveho a vzápätí na Abby. Tá potvrdila tabuľku na displeji a dvere sa začali otvárať. V momente keď sa začali dvere odsúvať, Abby sa zvrtla, medzi nemŕtvych hodila dva granáty spoza opaska a tie explodovali v závane krvi a rozmetaných vnútorných orgánov nemŕtvych. Dvere sa otvárali pomaly, preto musela vziať do rúk aj samopal a vypotrebovať na nemŕtvych jeden celý zásobník. Keď sa dvere odsunuli dostatočne na to, aby mohli prejsť cez škáru, schmatla Jamesa za rameno a strčila ho do pretlakovej komory. Strieľajúc do nemŕtvych cúvala do komory za Jamesom a akonáhle boli vo vnútri, spustila na displeji zatváranie dverí. Dvere sa s cuknutím zastavili a pomaly sa začali posúvať druhým smerom.

Dvere sa však zatvárali príliš pomaly a teda niekoľko nemŕtvych sa dostalo do pretlakovej komory.
James s Abby utekali komorou k vesmírnemu modulu, kde by ich už mala čakať záchrana. Nemŕtvi sa k nim nebezpečne približovali a ich krvilačný škrekot sa zarezával do ich uší tak silno, že by si radšej želali umrieť.
Zrazu vôkol nich preletelo niekoľko projektilov, ktoré sa zavŕtali do hláv nemŕtvych  ktorí padli okamžite k zemi.
James s Abby zastavili a zadýchane sa dívali na skupinu siedmych mužov, ktorí ich zbavili nebezpečenstva.

"James? Si to ty?" Spoza troch mužov  sa do popredia predral krívajúci muž ktorý mal očividne robotickú nohu. Vtedy mu okamžite padol kameň zo srdca. Mal istotu, že sa práve stretáva s Jacksonom, s ktorým sa rozprával cez vysielačku.
"Áno som to ja," odvetil mu a Jackson sa pousmial. "Konečne, neboj, už ste v bezpečí," upokojoval ho nadšene. Nakoniec však nadšenie vystriedal smutný pohľad.
"Takže Aleca sa vám nepodarilo nájsť," poznamenal. James sklonil pohľad k zemi.
"Podarilo," odvetil potichu. Po chvíli Jacksonovi vyrozprával celý príbeh o tom, že Archa nejakým spôsobom patrí Agentúre, ktorá využila Aleca ako testovací subjekt a snažia sa vytvoriť nové látky, omnoho silnejšie ako kedykoľvek predtým.
"Ide o látku schopnú priviesť nemŕtvych späť k životu, no taktiež pomáha k ovládaniu nemŕtvych, z nej vychádzali aj pri druhej látke, ku ktorej však pridali niečo viac, nerozumiem sa do toho, ale myslím, že ide o niečo, čím dokážu klonovať ľudí," vysvetlil mu James pred všetkými zúčastnenými. Jackson sa len rozhliadol po vojakoch a opäť pozrel na Jamesa. Jackson vyzeral byť zmätený.
"To je znepokojivé, vy ste o tom niečo vedeli?" Opäť pozrel na vojakov, no oni len bez mihnutia oka stáli na mieste.
"Fajn, musíme sa dostať na materskú loď, všetko sa vysvetlí..." miestnosťou sa zrazu ozval výstrel. Jacksonov pohľad ochladol a po čele mu stekala tmavočervená krv z diery, ktorú mu v ňom zanechal nemalý projektil. Jackson zrazu padol na kolená. Zvalil sa na bok a ostal bezvládne ležať v kaluži vlastnej krvi. Ktosi z vojakov ho strelil priamo do hlavy. To Jamesa vydesilo a rovnako tak aj Abby. Neisto sa rozhliadli po vojakoch a prudko sa pobrali ba útek.
"Oni nás neprišli zachrániť," povedala Abby a keď sa k nim vojaci začali približovať  spustila paľbu, vojaci neotáľali a zrýchlili aby sa čo najrýchlejšie dostali priamo k nim. Žiadna guľka, ktorú Abby vystrelila nezasiahla ani jedného z vojakov, len sa od nich všetky odrazili a padli na zem. Abby sa na to len zdesene dívala a rezignovane priala skutočnosť, že nemajú šancu a vojaci ich s určitosťou dostanú.
Dvaja vojaci sa vrhli na Jamesa a dvaja na Abby.
Aj napriek tomu, že sa snažili s vojakmi bojovať, kopali nohami a metali so sebou, vojaci ich schmatli a vliekli preč.
Jamesa hodili na zem v prepravnom module a ostali pri ňom stáť. Počkali, kým nenaložia aj Abby, ktorú zhodili na druhej strane priestoru. Akonáhle sa dvere zatvorili, James zacítil ostré štípanie na koreni nosa a zrazu sa celý jeho svet ponoril do tmy, omdlel.
Jeden z vojakov ho zrejme udrel pažbou zbrane do tváre a tým ho uspal.
Zo záchrannej akcie sa tak stal únos. Únos, ktorý zosnovala samotná agentúra, Agentúra, ktorá zapríčinila prvú apokalypsu sa postarala aj o tú súčasnú, no tentoraz nenechala nič na náhodu.

Agentúra Germ Agency sa stala najmocnejšou a najvplyvnejšou spoločnosťou sveta a tým pádom si mohla dovoliť vykonať čokoľvek a mohlo jej to prejsť. Mali pod palcom všetky novovzniknuté po-apokalyptické spoločnosti, firmy i samotnú politiku, všetko si prispôsobili tak, aby mohli rozpútať ďalšie šialenstvo. Tentokrát sa však poistili, že im nikto neskľúči cestu. To však nerátali s tým, že James nič nenechá na náhodu a tak ľahko sa ho nezbavia. Je predsa syn svojich rodičov a keď oni dokázali agentúru zničiť raz, on to dokáže taktiež druhýkrát.