Archa

10. Mŕtvi opäť ožívajú

Evelyn prešla laboratórnymi miestnosťami do tej najodľahlejšej, v ktorej sa nachádzali traja vedci, dvaja muži vo veku asi štyridsať rokov a žena, ktorá bola od nich o hodne mladšia, no stále staršia ako Evelyn.
"Ako pokračuje vývoj vírusu Asmodeus?" Spustila Evelyn. Žena na ňu pozrela ponad rám okuliarov.
"Stále máme problém s prepojením DNA, potrebujeme viac chlapcovej krvi," odvetila jej vedkyňa. Evelyn sa oprela oboma rukami o biely stôl, ktorý po dĺžke lemoval žiarivý modrý pás. Vzdychla, zatvorila oči a sklonila hlavu. Vedci ticho čakali čo sa bude diať. Evelyn však neprejavila žiadnu emóciu, len opäť zdvihla hlavu a prešla k počítaču.
"Vírus DVV 01 bol vypustený do priestorov Archy, k chlapcovi sa čo nevidieť dostaneme, pracujte zatiaľ na tom, čo je možné vytvoriť aj bez chlapca," vydýchla a zamyslene pozrela do monitora, na ktorom sa nachádzal obraz temnej miestnosti v ktorej sa nachádzal James, spiaci v čiernom spacáku.
"Čoskoro bude všetko pripravené a opäť začneme písať históriu," zašomrala si Evelyn sama pre seba.

James sa prebudil s pocitom, že mu je lepšie, teda aspoň po fyzickej stránke. Pomaly sa pozviechal na nohy. V momente ako sa začal dvíhať, na pomoc mu prišli dve ruky, ktoré ho podopierali. James sa obrátil a pohľad mu padol na Toma. James sa pousmial.
"Ďakujem," obdaril ho úsmevom.
"Vyzerá to tak, že už ti je lepšie," poznamenal Tom.
"Ako tak, áno," odvetil mu James. Napokon však zvážnel. "Potrebujem nájsť strýka Aleca, nie je možné, že by to neprežil a pokiaľ nie je on tu, tak určite je na Arche ešte jedna skupinka preživších, niekde určite," povedal James Tomovi, ktorý ho pozorne počúval.
"Ak tam niekde vonku aj je, nie je bezpečné opúšťať tieto priestory, to monštrum sa tam stále premáva," odvetil mu Tom, "taktiež, cez týpkov, čo sa rozhodli, že to tu vedú sa nedostaneme," zašomral.
"Ja sa musím odtiaľto dostať, minimálne do svojho bytu," stál si za svojim James. Tom si vzdychol.
"Vieš, že ťa nepustím samého," spustil, "ak niekam pôjdeš, tak jedine so mnou," pousmial sa a Jamesovi poskočilo srdce. Znelo to ako plán.
Spoločne sa pokúsia dostať do Jamesovho a Alecovho bytu.

Spoločne sa dohodli na tom, ako budú postupovať pri tajnej výprave do Jamesovho bytu. Rozhodli sa, že najlepšie na takúto akciu bude, keď pôjdu pozde v noci, keď bude väčšina strážnikov a ľudí spať. Stráž pri hlavných dverách školy už nejako zvládnu.
Keď nastal ten správny čas, vydali sa teda na cestu.
Spoločne vyšli z miestnosti, kde mal James provizórnu posteľ a chodbou si to namierili ku vchodovým dverám. Snažili sa byť čo najtichší, aby si ich nik nevšimol. Počas celej cesty mali šťastie a na nikoho nenarazili, kým však nenadišiel ten zlomový bod.
Ocitli sa neďaleko hlavných vchodových dverí do školy a preto sa museli rýchlo schovať za najbližší roh.
"Čo ich tu toľko robí?" Zašomral Tom a vykukol spoza rohu aby skontroloval situáciu. Dvere strážilo 8 strážnikov.
"To ich nemáme šancu žiadnym spôsobom obísť," povedal Jamesovi a obrátil sa k nemu. James už pilne rozmýšľal. Tom ho však predbehol a zároveň aj prekvapil.
"Ja odlákam ich pozornosť, ty sa rýchlo prešmykneš von," povedal Tom a James na neho len zmätene pozrel.
"Kde je to, že samého ma nepustíš?" Usmial sa James.
"Ty to zvládneš," usmial sa Tom. "Inak to nepôjde, ale sľúb mi, že budeš opatrný a vrátiš sa čo najskôr," povedal mu Tom. "Ak sa do polhodiny nevrátiš, urobím rozruch, poviem to mame a zariadim, aby ťa šli strážnici hľadať," povedal mu a James sa pousmial.
"Čo to vlastne je?" Opýtal sa ho James s úsmevom.
"Na škole si si ma nevšímal a keď aj, tak si sa mi len posmieval a teraz čo, bojíš sa o mňa?" Usmial sa James. Tom sa uškrnul, predklonil sa a privinul si Jamesa do náručia. Perami sa priblížil k tých jeho a vášnivo ho pobozkal. Bozk netrval dlho, ale James sa cítil, ako v raji a želal si, aby táto chvíľa nikdy neskončila. V tom, však Tom bozk prerušil.
"O ľudí, ktorých milujem sa bojím," žmurkol na neho jedným okom a vzdialil sa od neho. "Poďme na to," zavelil Tom a vybehol spoza rohu.

Strážnici sa okolo neho zhúkli, James nevedel, čo im Tom rozprával, no akonáhle sa vzdialili od dverí a James mal voľnú cestu, rozbehol sa k dverám, prudko ich otvoril a ocitol sa na chladnej lodnej chodbe ponorenej v krvi.

Teraz to však bolo iné, na zemi sa nepovaľovalo toľko tiel, krvavých šmúh bolo všade oveľa viac a zápach hnijúceho mäsa bol omnoho silnejší. Už prerazil zápach železa z toľkej krvi.
James pomaly vykročil vpred. Odtiaľto by jeho byt nemal byť, až tak ďaleko, preto zrýchlil. Po monštre nebolo nikde ani stopy, čo Jamesovi vôbec neprekážalo. Problémy na seba však nenechali dlho čakať.
Ako prechádzal chodbou, najtichšie ako len vedel, mŕtve telo pred ním sa zrazu pohlo. Nebolo to však nejaké mimovoľné pohnutie alebo posmrtný kŕč. Mŕtvola pred ním začala tackavo vstávať na nohy v sprievode nechutných, nepríjemných chrchľavých zvukov. James ostal stáť ako obarený, i keď vedel, že by mal utekať čo najrýchlejšie preč. Ten zvuk mu pripomenul udalosť, ktorá sa stala tesne pred tým, ako sa ocitol na Arche, vyvolalo to v ňom spomienky, ako bezbranne leží zavalený ťažkou betónovou časťou školy a z lietadla vychádzajú zvuky identické tým, ktoré vydávala táto práve ožívajúca mŕtvola. Kedysi to boli len legendy, príbehy z minulosti jeho matky, udalosti, ktoré preberali na hodine dejepisu, boli to len kreatúri dávnych dekád. No jedna z tých kreatúr práve ožívala jemu priamo pred očami. Nemŕtvy, rovnaký ako tie hordy, s ktorými bojovali jeho rodičia a aj strýko Alec.

Evelyn sa s úsmevom pozerala na monitor, na ktorom videla, ako sa James stretol so svojim prvým nemŕtvym. Nechcela však aby umrel a verila, že sa mu podarí ujsť, predsa len, nemŕtvy sa práve prebudil z mŕtvych, bude chvíli trvať, kým ho premkne krvilačnosť. Mala v pláne Jamesa len zastrašiť, možno sa zatúla do hlbších chodieb Archy, kde ho bude ľahšie spacifikovat a priviesť do centrály. Evelyn teda dala pokyn svojim zamestnancom, aby ho sledovali, ak by sa to schyľovalo k horšiemu a Jamesovi by šlo o život,  mali za úlohu na diaľku zavraždiť nemŕtveho. Evelyn sa šla pripraviť na nasledovné a to, únos Jamesa.