Úryvky z príbehov,ktoré nikdy nedopíšem

27.

Scénu som vnímala priamo, akoby som bola jej súčasťou. Nevedela som presne určiť, čo sa predo mnou odohrávalo. Najprv som všetko videla hmlisto. Po chvíli sa celý obraz začal vyjasňovať.

V hlave mi búšilo, ale aj cez ostrú bolesť som započula drnčanie kovu o kov a dupot koní. Zaostrila som a pozrela som sa konečne pred seba. Bola som na bitevnom poli. Predo mnou sa tkvelo veľa urastených rytierov v zlatej a striebornej zbroji. Strieborných rytierov bolo len približne sedem. Vo vzduchu sa vznášali dve vlajky: zlatá s bielym levom a strieborná s čiernym havranom.

Urputne som sledovala scénu, do ktorej som bola nesmierne zažratá. Zaujímalo ma, kto tento neúprosný boj nakoniec vyhrá. Podišla som bližšie aby som sa mohla lepšie sústrediť. Okolo mňa horela zem, ale to ma trápilo najmenej. Nič som necítila.

„Lorel...Lorel..."

Obzrela som sa. Niekto šepkal moje meno. Neviem, čo alebo kto to bol, ale moje vnútro chcelo ten hlas spoznať. Ťahal ma k sebe a ja som nemohla protestovať. Snažila som sa spraviť čo i len jediný krok, ale jednoducho to nešlo.

Zrazu ma niekto chytil zozadu za krk. Nemohla som dýchať. Za mnou stál tieň vysokého muža. Po chvíli sa mi pozrel do očí a ja som znehybnela.

Padala som. Padala som do najčernejšej temnoty. Čakala som, kedy dopadnem na dno. Bohužiaľ koniec môjho sna som nepočkala.

„Vstávaj ty trdlo, zmeškáme prednášku!"

„Čo?" spýtala som sa ospalo.

„O pol hodinu tam máme byť, tak si švihni." povedala moja spolubývajúca a zároveň najlepšia kamarátka Sydney.

„Dobre už som hore. Len sa mi snívalo, že..."

„Čo, zas o tom tvojom Thomasovi? Chudák chalan, nestačí že naňho čumíš každú hodinu a slintáš nad ním cez obednú prestávku?" spýtala sa so smiechom.

,,Buď ticho to vôbec nie je pravda!"

„Je a ty to dobre vieš! No čo sa ti teda snívalo?"

„Bola som..."

„Nooooo..."

„Hmm, už si ani nepamätám..."

„No vidíš, je to nanič. Nekecaj a choď si čistiť zuby, raňajky si kúpime cestou!" zakričala Sydney.

„Už idem!"

Zvláštne, pomyslela som si. Veď ja svoje sny nikdy nezabúdam. Už odmalička si vediem denník snov a zapisujem si všetko, čo sa mi snívalo. Takáto medzera sa mi stala prvýkrát.