19.

12 1 0
                                    

Sedela som v bazéne neskoro večer a vychutnávala som si dotyk horúcej vody na mojej pokožke. Mala som oblečené svoje obľúbené plavky s palmovou potlačou. Vo vzduchu okolo mňa sa vznášala omamná vôňa ruží. Svetlá v mojej časti domu sa pomaly zhasínali. V druhej časti domu sa ale stále za jedným oknom svietilo. Svietilo sa v Oliverovej izbe.

Oliver. Chalan s tmavohnedými vlasmi a najkrajším úsmevom na tvári. Jeho zelené oči často prezrádzajú, ako sa cíti, alebo na čo myslí. Je štíhly a vysoký. Tvár mu zvýrazňujú ostré lícne kosti. Poznáme sa už od mojich piatich rokov, keď sa k nám spolu s jeho mamou nasťahovali. Jeho mama Alica začala u nás pracovať ako kuchárka. Darovali sme jej a Oliverovi časť domu, ktorú často nepoužívame, pretože pochádzali zďaleka. 

Vedela som, že sa Oliverovi už dávnejšie páčim. Keď sme boli malí, posielal mi lístočky v tvare srdiečka. Ja som však jeho lásku neopätovala a Oliver sa so mnou dlhší čas odmietal rozprávať. O niekoľko rokov však začal chodiť s jednou mojou spolužiačkou. Stále sme sa s Lily hádali, navzájom sme na seba žiarlili. Nakoniec sa s ním rozišla. Bol z toho zhrozený a dva týždne som ho musela dávať dokopy. Postupne Oliverove city ku mne ochabli. Povedal mi, že už na mňa nemyslí ako dievča svojich snov. Stali sme sa najlepšími kamošmi. 

Teraz mám sedemnásť a on má devätnásť rokov. Už je z neho vyspelý muž. A ja som si nemohla nájsť na zamilovanie sa nikoho iného. Fascinovalo ma jeho vyjadrovanie. Jeho osobnosť. Jeho zlozvyky. Ale najmä jeho oči.

Zo snívania ma vytrhol zvuk otvárania dverí. Stál v nich Oliver. Iba v boxerkách.


-ĽH

Úryvky z príbehov,ktoré nikdy nedopíšemWhere stories live. Discover now