Úryvky z príbehov,ktoré nikdy nedopíšem

13.

Dom, ktorý sme zdedili po prastarých rodičoch, bol obrovský. Stál uprostred lesa a okolo neho vládla nádherná jeseň. Stavba mala dve poschodia. Vyzerala naozaj staro. Po bokoch sa už postupne odlupovala tmavohnedá farba s obkladačkami tej istej farby. Okná mali bielu farbu, ktorú si za ten dlhý čas zanechali. Schody do domu boli drevené a spráchnivené, občas som v nich zahliadla dieru. Strecha nejakým zázrakom ostala celá. Červené škridle držali na mieste ako prilepené, zato komín bol trocha nakrivo. Neďaleko domu sa nachádzalo veľké jazierko. Bol tu aj chodník, ktorý k nemu viedol. Bol posiaty pestrofarebnými listami, čo za ten čas popadali zo stromov.

,,Som zvedavá, ako bude vyzerať zvnútra," povedala som.

,,Ja len dúfam, že dostanem vlastnú izbu." zahundral Nicholas s bielymi slúchadlami v ušiach.

S mojím bratom sa veľmi v láske nemáme. Je panovačný, tvrdohlavý, často si vymýšľa a skoro vôbec sa s nami nerozpráva. Predtým bol výrečný, milý a chápavý. A to najdôležitejšie - bol šťastný. Odkedy mama zomrela dva dni po pôrode dvojičiek Lizzy a Toma, správa sa inak. Dúfam však, že si k sebe časom nájdeme cestu. Medzi nami sú len dva roky. On má pätnásť a ja sedemnásť. Zas až taký vekový rozdiel to nie je. Je to lepšie ako pri dvojičkách, ktoré majú len tri roky.

,,Nestojte tu ako soľné stĺpy, poďme sa pozrieť do domu." povedala starká a rezkým krokom sa vydala chodníčkom k domu.

Do našej rodiny patrím ja, Nicho, Tom, Lizzy, starká a otec. Avšak vôbec nie sme normálna rodina. Ja som zarytý introvert. Nemám veľa kamošov. Spoločnosť mi robia najmä knihy zaoberajúce sa históriou. Kučeravé ryšavé vlasy mi neustále odstávajú a okuliare s hrubým rámom padajú. Mám výrazné modré oči a úzke pery. Som nízka a chudá baba. Rada sama seba nazývam romantickou dušou. Vždy sa snažím zo seba vydať čo najviac lásky, ktorou potom ľudí obdarúvam. Vo svojej mysli mám svoj vlastný svet, do ktorého sa rada ponáram. Nicholas má čierne vlasy česané nahor a vzadu vyholené. Zeleno-modré oči mu rámujú príliš veľké mihalnice po mame. Je vyšší než ja. Na rukách sa mu už pomaly začínajú rysovať svaly. Najradšej počúva hudbu a kreslí. Myslím si, že v kreslení je majster. Kreslí hlavne neznámych ľudí. Lizzy a Tomy sa na seba nesmierne podobajú. Obaja majú rovnaké tmavé vlasy ako ocko. Lizzy je nižšia a má zelené oči. Rada sa hrá s bábikami, avšak najradšej sa schováva. Ak nie je vo svojej koži a plače, utíšiť ju dokáže jedine Nicholas. Raz som ho dokonca počula, ako jej číta rozprávku na dobrú noc. Tomy je vyšší a má modré oči. Je vždy veselý. Rozhodiť ho dokáže len máločo. Najradšej so mnou pozerá animované filmy. Vždy pri nich zaspí a potom ho jemne ukladám do postele. Naša starká je veľmi odhodlaná žena. Po matkinej smrti sa rozhodla, že nás bude všetkých opatrovať. Nechcela nás nechať napospas otcovi, ktorý celé dni po jej smrti len ležal. Je dobrosrdečná a veľmi výrečná. Jej niekdajšie hnedé kučery už síce pokryl dym staroby, ale jej modré oči sa usmievajú stále rovnako. Otec je vysoký muž s tmavými vlasmi a zelenými očami. Snaží sa, aby nám štyrom dokázal byť otcom. Keď nemá svoj deň, vždy sa utiahne do svojej izby. Raz som šla za ním a zistila som, že si prezerá svadobné fotografie. Nechcela som ho vyrušovať. Potichu som zatvorila dvere. Po tom som zamierila do svojej izby a prezerala som si svoje fotky s Nichom. Na tých fotkách sme boli ešte maličké deti. Boli sme neustále spolu. Neviem, čo sa s nami stalo. Asi sme vyrástli.

Vošli sme po schodoch do domu. Čakala som všetko, len toto nie. Pred nami sa rozprestreli štyri miestnosti bez dverí so schodiskom s chodbou, ktorá ich spájala. V prvých dvoch miestnostiach sa nachádzali kruhové gauče a stolíky. Pri všetkých stenách stáli obrovské police s knihami. Potešilo ma to, lebo knihy milujem. Nad poličkami na svetlohnedej stene sa nachádzali drevené erby s obrázkami knihy a draka. Podlahu všade pokrývali pestrofarebné koberce s rôznymi vzormi. Ďalšie dve miestnosti boli obývačky s obrovskými krbmi. Jedna z nich bola zariadená moderne. Prekvapilo ma to. Nečakala som tu nič moderné. Avšak druhá obývacia izba bola staromódnejšia. Tvorilo ju veľa dreveného nábytku. Na poličkách bolo množstvo sôch anjelov. Steny pokrývali čierno-biele fotky.