Úryvky z príbehov,ktoré nikdy nedopíšem

10.

Sedela som na gaučoch na prízemí a snažila som sa dostať do hlavy fyziku. Predstava, že už zajtra píšeme písomku, ma mierne stresovala.

Aspoň sa mi podarilo zohnať niekoho na doučovanie, pomyslela som si. Je to chalan, ktorého nenávidím najviac na svete. Dokonca sa sám ponúkol, že ma to doučí. Nemala som inú možnosť. Nikto iný sa toho nechcel zúčastniť.

,,Ahoj, už som tu." ozvalo sa za mnou.

To si už ku mne sadal spomínaný chalan. Hnedé vlasy mu lietali na všetky strany a z čela mu kvapkal pot. Pravdepodobne telesná, pomyslela som si. Oči mu na tvári svietili ako hviezdy. Zároveň boli sladké a odtieňom pripomínali čokoládu. Pery mal hebké, úplne akoby čakali na bozk.

Stop, stop, stop! hovorila som si. Nemôžem o ňom takto premýšľať. Veď ho nenávidím! Je síce múdry, ale stále ma otravuje. Často ma vyvádza z miery a píli mi nervy. Nemôžem naňho takto myslieť.

,,Ahoj. Super, môžme začať." povedala som.

Prisunul sa ku mne bližšie a ja som sa automaticky kúsok odsunula.

,,Čo je? Hádam sa ma nebojíš?" spýtal sa so šibnutým úsmevom.

,,Nie." odpovedala som a on sa prisunul bližšie.

Na ruke sa mi zjavili zimomriavky. Do tváre mi vstúpila červeň a v bruchu som pocítila šteklenie. Nechcela som, aby sa stalo práve toto. Nechápala som, ako som mohla tak rýchlo meniť pocity. Ten chalan zo mňa robí úplne niekoho iného a mne sa to začína pozdávať.

,,Takže, z čoho píšete?" spýtal sa nečakane a ramenom sa jemne dotkol môjho.

,,Mali by sme mať veľkú písomku z elektrického náboja a z elektrickej siete. Budú tam aj príklady," vzdychla som si.

,,To sa dá ľahko zvládnuť. Len sa musíš naučiť teóriu a vzorce. Podľa toho potom vieš vypočítať aj príklady," vysvetľoval.

,,Chápem. Ďakujem za pomoc."

Prisunul sa ku mne bližšie. Cítila som, ako sa začínam znova červenať.

Asi dvadsať minút mi vysvetľoval učivo. Hovoril mi, ako si mám najlepšie zapamätať vzorce ako ich správne použiť. Počas celého doučovania mi ukradomky hľadel do očí.

Po niekoľkých minútach sa mi podarilo zapamätať si vzorce a pochopiť princíp. Dokonca som z piatich príkladov vypočítala tri správne!

,,Vidíš, že ti to ide." pochválil ma.

,,Ďakujem. Bez teba by som to zajtra asi nedala."

,,Nemáš za čo. Môžem sa ťa niečo opýtať?"

,,Počúvam." povedala som.

Chvíľu nastalo medzi nami trápne ticho.

,,Nezdalo sa ti..." začal placho, ,,že toto doučko bolo skôr o chémii ako o fyzike?"

Táto otázka ma zaskočila. Keď rozprával, hlas sa mu triasol a líca mu nadobudli červenkastý odtieň.

Nevedela som čo mám povedať. Chápala som jeho narážku na nás dvoch. Pozrela som sa naňho. Na jeho nádherné mäkké pery. Kašľala som na všetko.

,,Áno. A páčilo sa mi to." odpovedala som.

,,Vážne?" spýtal sa prekvapene.

,,Vážne."

Upieral na mňa svoje nádherné čokoládové oči. Usmial sa a odhalil svoje biele zuby. Milujem ten úsmev.

,,Neverím."

,,Ver." povedala som.

Pritiahol si ma bližšie a jednou rukou ma objal okolo pliec. Hľadela som mu do očí a vedela som, že toto je chalan, ktorého vo svojom živote potrebujem. Naklonila som sa a položila som svoje pery na tie jeho. Bozkával ma najprv jemne, pri čom mal ruku položenú na mojom štíhlom páse. Po pár minútach ma začal bozkávať rýchlejšie a náruživejšie. Jemne mi pootvoril pery a jazykom skúmal moje zuby. Zrazu zastonal. Uhryzla som ho do spodnej pery. Oblapila som ho okolo krku a vošla som mu rukou do hebkých vlasov.

Po chvíli sme sa od seba odtrhli. Dýchala som prudko a prerývane. Oblizla som si pery. Zostala na nich mentolová chuť jeho jazyka. Pokožku som mala rozpálenú. Túžila som po ďalších dotykoch. On sa usmieval. Znova. Červenal sa. Chcela by som vidieť seba, pomyslela som si.

Zrazu ma chytil za ruku.

,,Chceš ma?" opýtal sa.

,,Chcem ťa." odpovedala som.