Tak a nadišiel ten čas kedy som mala ísť vonku s Attackom. Niako som sa ani neupravovala, proste som šla rovno tak ako som bola. Začalo ma bolieť brucho, zrejme som málo alebo až veľa jedla. Ja ti ani neviem. Pomaly som vykročila smerom ku mostu. Šla som pomaly. Asi až príliš lebo na miesto som prišla asi o 15 minút neskôr.
,,Ahoj. Konečne si tu. Co pak tě zdrželo?" opýtal sa ma Attack ktorý zdvihol zrak z mobilu a šiel ku mne. ,,Stratila som pojem o čase. Úplne som zabudla koľko je hodín." zaklamala som a usmiala som sa. Pomaly sme sa vybrali na prechádzku po okolí. ,,Co máš novýho? Od té doby co jsme se naposled viděli a ..." odmlčal sa. Na túto tému sa nerada rozprávam. Jak preto, pretože s Attackom som chodila, a po druhé, naposledy sme sa pekne pohádali. Skrátka, nechcela som sa o tom baviť a tak som zmenila tému. ,,Nemám nič nové. Čo ty? A inak, ešte som ťa tu v tejto blízkosti nevidela, čo tu robíš?" nechcela som rozoberať to, že mama spáchala samovraždu, a tak som proste povedala že nemám nič nové. Rozhovor sme viedli dosť dlho, nakoniec ma Attack odprevadil domov. ,,Rád jsem tě viděl. Co pak si to někdy zopakovat?" usmial sa. V dchu som pretočila očami ale prikývla som, že keby niečo, tak mu napíšem.
Pomaly som vošla do nášho bytu. Za dverami bol do cela hluk. ,,A do pi**!" povedala som. Robo bol zrejme opitý. Zas! Vošla som dovnútra a zobula sa. Počula som Roba, ako si v obývačke spieva. ,,Eeeeeej, aj tak sme staaale frajeriiii!! Stále tí istýýýý frajeriii!" pretočila som očami a pomaly vošla do mojej izby. Našťastie mal aspoň dobrú náladu takže mi nič zlé nehrozilo. V izbe som si sadla na posteľ, vybrala si mobil a otvorila galériu. Rozhodla som si pozrieť zopár fotiek čo som mala s chalanmi. Zrazu som narazila na fotky s mamou. Na jednej držala tortu a ja som sfúkavala sviečky. Boli to moje ôsme narodky. Na ďalšej som bola zasa v maminom náručí. Objímali sme sa na skalnom výbežku. Po tvári mi začali stekať slzy. Bolo mi smutno. Ako si mohla myslieť že bez nej mi bude lepšie?? Ako??! Trochu som sa začala zlostiť a tak som začala počítať do 10. Keby som to neurobila, vybuchla by som hnevom a to by nedopadlo dobre. Neskôr som sa rozhodla pozrieť si horor a išla som spať.
Ďalšia kapča na svete, sorry že krátka ale nemám vela času. Môžete dať vote a coment, názor na knihu. Budem rada, zatiaľ BYEEE.
YOU ARE READING
Everything will be fine /SMTV FF
FanfictionPríbeh je o dievčat menom Liliana. Od malička sa pozná s Moonom, je to youtuberka a onedlho sa sťahuje do Prahy. No v jej živote nastane zvrat. Jej matka spácha samovraždu a ona bude musieť žiť s jej nevlastným otcom. No sú tu aj svetl stránky. Aké...
